#################################################### MUKTABODHA INDOLOGICAL RESEARCH INSTITUTE Use of this material (e-texts) is covered by Creative Commons license BY-NC 4.0 Catalog number: M00352 Uniform title: spandakārikā with vivṛtti by rāmakaṇṭha Author : kallaṭa bhaṭṭa Commentator : rāmakaṇṭha Editor : J. C. Chatterji Description: KSTS Series volume 6 Notes: Data-entered by the staff of Muktabodha under the supervision of Mark S. G. Dyczkowski. Revision 0: June 26, 2016 Publisher : Kashmir Series of Texts and Studies Publication year : 1913 Publication city : Shrinagar Publication country : United States #################################################### p. 1) oṃ namaḥ svaspandātmasaṃvinmūrtaye śaṃbhave | atha spandakārikāḥ śrīrāmakaṇṭhācāryaviracitavivṛtyupetāḥ | prathamo niṣyandaḥ | daśādikkālādyairakalitacidālokavapuṣaḥ sadā tādṛksvātmānubhavitṛtayā visphurati yaḥ | nijo dharmaḥ śambhoranupamacamatkārasarasaḥ paraṃ śāktaṃ tattvaṃ jagati jayati spanda iti tat [digādivṛttayaḥ śaktāvanudbhinnaprasaratyā tanmayā eva svālakṣaṇyena bhātumaprabhaviṣṇavaḥ śaktirapi śaktimadaunmukhyena tanmātrāvaśeṣā kevalamanubhavitṛrūpavisphuraṇamāśliṣṭā | ata eva digādikalanayā akalitaṃ cinmātraṃ vapuḥ iti prathamapādena śaktimān parāmṛṣṭaḥ | śeṣeṇa spandaśabdasya sārthakatāṃ prakaṭayituṃ śaktimadabhivyañjikā tatsamavāyinī brahmāhrādādiparyāyā śāktavijṛmbhaṇā parāmṛśyate | jayati-padābhidheyaṃ sarvautkarṣyaśālitvaṃ śāktatattvasya avagamyate | tataśca tatsamāveśarasaparibhogavigāhanavatāṃ bhaktibhājāṃ bhuktimuktisaṃpattipātratā viśvābhilaṣaṇīyatā ca dhvanyate |] || 1 || p. 2) tajjñairadarśitadiśaḥ svayamāviśantaḥ kecinnisargagahanaṃ viṣamaṃ bhramantu | tenaiva yatpunaramī hatavartmanānyān ākārayanti gamanāya mahānbhramo'yam [vijñajanopadiṣṭasatsaṃpradāyamantareṇa nisargagambhīraṃ śaivāgamābdhimavagāhamānānāṃ vāmākhyaśaktisaṃvṛtasaṃvidāṃ svopajñatayā saṃbhāvanāvatāṃ vastuto vinā pāratīralābhaṃ madhye nimagnaprāyataiva | tadīyaduṣpathe tu bhramimanubhavatāṃ tadanugānāṃ yā pāradarśanāya taccodanā hanta tat cakṣurunmeṣamandhakūpanipatanam | ataḥ tādṛśajanān pāraṃ laṅghayitumayaṃ madīyo yatraḥ iti |] || 2 || nānāvādānilaughānanavasarakṛtānyonyasaṃghaṭṭaghorodghātānāpādayadbhiḥ śravaṇavidalanoddāmaśabdaprabandhān | śāstrābdhiḥ kṣobhyate yairvivaraṇarabhasādudyadāvartabhīmabhrāntibhraṣṭāgamārthaplavavidhuramati## -##stārito'rthī janastaiḥ || 3 || kaścidbhinnarucirvidannapi paraṃ tattvaṃ viparyasyati dveṣadhvāntaviruddhabuddhiritaro jātyaiva cānyo jaḍaḥ | itthaṃ durlabha eva sarvahṛdayagrāhī girāṃ saṃgrahaḥ kiṃtvete'dya vivekinaḥ katipaye santyatra pātraṃ satām || 4 || p. 3) kenāpi grathitāṃ prasāraṇadhiyā kaiściddvisūtrīkṛtāmekīkṛtya yathāgamaṃ viracitāṃ spandārthasūtrāvalīm | īśānugrahaśaktivajraśikhayā viddheṣu vidvanmanomāṇikyeṣu niveśayāmyahamimāṃ kartuṃ kṛtārthāṃ dvayīm [prathamaṃ śrīvasuguptapādaiḥ sūtrāvaliḥ d.bdhā | tadanu bhaṭṭaśrīkallaṭādibhiḥ siddhaiḥ saṃvṛtārthavivṛtyā praguṇīkṛtā | adhunā tu sūtrasaṃdarbhaṇa##- spandārthasūtrāvalī ekīkṛtya saṃyojya vṛttisaṃvāditārthavivaraṇaṃ kroḍīkṛtya ca āgamāmnātaparamārthanirṇītyā viśiṣṭaracanayā upetā parāśaktipātākhyacubhyakamaṇiśikhayā anuviddhāsu sahṛdayānāṃ vimalamanoratnajātiṣu nigumpayate | yatparimalasaubhāgyādicacanayā sudhāmayasvāmiprāsādamadhyāruhya niratiśayasukhānubhūtiranargalavikacitavṛttyā surasyate iti |] || 5 || yasyonmeṣanimeṣābhyāṃ jagataḥ pralayodayau | taṃ śakticakravibhavaprabhavaṃ śaṃkaraṃ stumaḥ || 1 || taṃ śaṃkaraṃ - śreyasaḥ kartāraṃ stumaḥ - praśaṃsāmaḥ | taṃ kaṃ yasya unmeṣa-nimeṣābhyāṃ - śaktiprasarapralayābhyāṃ jagato - viśvasya pralayodayau - vināśaprādurbhāvau | atra yathāsaṃkhyaṃ na vivakṣitamiti vakṣyāmaḥ | taṃ kīdṛśaṃ śakticakravibhavaprabhavaṃ p. 4) śaktīnāṃ vakṣyamāṇasvarūpāṇāṃ cakraṃ - samūhaḥ sa eva vibhava##- vastusaṃgatistu kathaṃ (?) - iti vicāryam | śaṃkarastāvat nityam avyabhicaradekasvabhāva eka eva padārthaḥ paramārthasan - iti prakaraṇasya asya tātparyaṃ tathānirvāhāt tasya parasparaviruddhau anityau nimeṣonmeṣātmakau avasthāviśeṣau saṃbandhitvena kathaṃ pratipāditau (?) kartṛprathayā hi anayā evaṃ pratipādyate - śaṃkara unmiṣati nimiṣati iti | evaṃ ca anityāvasthāyogitvaṃ nitye bhagavati anupapannam tat kathamuktaṃ yasyonmeṣanimeṣābhyām iti (?) atrocyate - unmeṣa-nimeṣaśabdābhyāṃ tadupacaritavṛttibhyām icchāmātramekaṃ śaṃkarasaṃbandhi pratipādyate sa ca tasya nityo dharmaḥ svabhāvabhūtaḥ tasya unmeṣa-nimeṣaśabdavācyatvaṃ dvitvaṃ ca p. 5) upacārāt yato jagata eva parameśvaramāyāśaktyudbhāvitakāryarūpatvāt anityasya pralayodayasaṃbhave sati nimeṣonmeṣau vastutaḥ saṃbhavataḥ | tau ca īśvarecchāmātranimittakau iti udayātmakonmeṣahetutvāt īśvarecchaiva unmeṣaśabdena pralayātmakanimeṣahetutvāt nimeṣaśabdena ca upacaryate | yathā āyuṣkāraṇatvāt āyuḥśabdena ghṛtam | sā ca avyatiriktā śaṃkarasya śaktiḥ tadavagama eva ca ātmaiśvaryapratyabhijñālakṣaṇasiddherhetuḥ | sā ca didṛkṣyeva sarvārthān (3 ni. 11 kā.) ityatra vakṣyamāṇanyāyena sāṃsārikapuruṣaprasiddhecchāsādṛśyāt tadavagamopāyatayā icchāśabdena vyapadiśyate | yathā hi puruṣasya icchāvasthāyām iṣyamāṇaḥ padārthaḥ svarūpāvyatirekeṇaiva avatiṣṭhate tathā bhagavataḥ śaktau anantāvabhāsaviśeṣacitraṃ jagat manāgapi anupajātaviśeṣāt svarūpāt avyatirekeṇaiva avatiṣṭahte | seyaṃ paramārthasatī śivadaśā yā evaṃ tadvidvadbhiḥ stūyate p. 6) sadā sṛṣṭivinodāya sadā sthitisukhāsine | sadā tribhuvanāhāratṛptāya svāmine namaḥ || iti | tathā īśvarapratyabhijñāyām yā caiṣā pratibhā tattatpadārthakramarūpitā | akramānantacidrūpaḥ pramātā sa maheśvaraḥ || iti | ittham ekasyā eva pārameśvaryāḥ śakteḥ icchā-jñāna-kriyāvyapadeśaḥ idantonmiṣanmāyāśaktijanita eva yataḥ śivadaśāmekāṃ muktvā māyāśaktiḥ sarvatra kṛtapadā yadvaśāt ekasmin śivatattve paramārthasati sadāśivādi##- ni0 14 kā0) ityādiślokavyākhyānāvasare pratipādayiṣyate | sā evaṃlakṣaṇā pārameśvarī śaktiḥ svalīlollāsitasya jagato'vasthādvayahetutvāt dvitvenāpi ca upacaritā | tena idamatra prathamaślokapūrvārdhe tātparyam - yasya icchāmātreṇa jagataḥ pralayodayau taṃ stumaḥ | tacca yathāsaṃkhyam atra mukhyayā p. 7) vṛttyā nāpekṣaṇīyam unmeṣeṇa udayo nimeṣeṇa pralayaḥ - iti tu arthasaṃkhyā samavaiti | etacca icchāmātram unmeṣanimeṣau - ityetāvattātparyaṃ pratipādayituṃ svayaṃ vṛttikṛtā bhaṭṭakallaṭena vyākhyātam saṃkalpamātreṇa iti | ye tu yathāsaṃkhyasamarthanānurodhāt yasya unmeṣe kriyāśaktipratisaṃhārāt svarūpavikāse jagataḥ pralayo vināśaḥ nimeṣe prasṛtakriyāśaktitvāt svarūpasaṃkocarūpe jagataḥ udaya udbhavaḥ iti vyācakṣāṇāḥ śaṃkarasyaiva pāramārthikau unmeṣanimeṣau dharmatvena pratipādayanti te ca kālpanikameva arthaṃ paramārthatvena pratipadyamānāḥ tathā darśanasya asya antaraṃ nanu praviṣṭāḥ (?) - iti namastebhyaḥ | nanu nityāvyabhicaradekasvabhāvasya bhagavataḥ śaktirapi tādṛgeva pratipāditā tayorabhedābhyupagamāt | tat kathaṃ vyākhyātaṃ śaktīnāṃ cakramiti (?) atra brūmaḥ | nanu idameva tat niratiśayam p. 8) aiśvaryam īśvarasya iha vivakṣitaṃ yat sarvatra aham - iti svarūpaparāmarśamātrāvyabhicāre'pi niravadhivijṛmbhamāṇavicitrāvabhāsakhacitaṃ trailokyālekhyam idam ullikhatiḥ ittham ullikhyamānamapi etat paramārthataḥ parāmṛśyamānaṃ tatsvabhāvāt manāgapi ca yat na bhidyate | yathoktam parameśvaratā jayatyapūrvā tava sarveśa yadīśitavyaśūnyā | aparāpi tathaiva te yayedaṃ jagadābhāti yathā tathā na bhāti || iti | anyatrāpi likhate jagattritayacitramadbhutapratibhāparisphuritaśaṃsi te namaḥ | susitaikasūkṣmanijaśaktivartikāracitāvabhāsaśataśobhi śaṃbhave || iti | etacca evaṃvidhaṃ śāṃkaramaiśvaryaṃ tadanugrahagrastasamastamāyātamastvaprakāśitaparamārthānāṃ svasaṃvedyameva suprabuddhānāṃ mahātmanām | īśvaraśaktipātaprabodhitānāṃ tu samyak upanatasadgurūpadeśakrameṇa p. 9) abhyasyatāṃ pratyāsannasvānubhavam | aprabuddhāḥ punaḥ anupadeśyā eva iti | etadeva iha purastāt pratipādayiṣyamāṇam | tat evaṃvidhe sthite śaṃkarasya pāramaiśvarye yā imāḥ paramādbhutamāyāśaktivaśāt cidacidbhedena dvividhā api avāntarabhedāt aparyantā bhāvavyaktayaḥ sā parameśvarasya svarūpāt abhinnā śaktirekaiva tāttvikī idamiti parāmarśabhedamātrajanmanā tu nānānāmarūpavibhaktabhāvabhedena avabhāsamānā satī bahutvena vyapadiṣṭā śaktīnāṃ cakram - iti | śaktiśabdena ca bhāvavyaktīnāṃ vyapadeśe parameśvarāt śaktimato bhedābhāvapratipādanameva prayojayam | etā eva vibhavaḥ aiśvaryamaīśvarasya tābhireva tasya itthaṃ vibhavanaśīlatvāt | yathoktaṃ pārameśvare saktiśca śaktimāṃścaiva padārthadvayamucyate | śaktayo'sya jagatkṛtsnaṃ śaktimāṃśca maheśvaraḥ || p. 10) iti | evaṃ ca svaśaktibhūtasya asya vibhavasya asau prabhavaḥ - utpattikāraṇaṃ na tu svarūpavyatiriktasya anyataḥ kutaścit labdhātmanaḥ ataśca yasya ityādinā prathamaślokapūrvārdhena śaṃkarasya jagatkāraṇatve pratipādite'pi śakticakrātmakasvaiśvaryabhūtajagatprabhavatvalakṣaṇaviśeṣapratyāyanaparam kdam tam ityādinā ślokāparārdhena viśeṣaṇaṃ na punaruktam | etadeva vṛttikṛtā vyākhyātam vijñānadehātmakasya śakticakraiśvaryasya utpattihetutvam * * * * * * * * (?) | ityādinā | vijñānadeho - viśuddhasaṃvinmātramūrtiḥ maheśvaraḥ sa ātmā - svabhāvo yasya śakticakrātmana aiśvaryasya - iti hi tasya artho'bhimataḥ | kiṃ ca yasya evaṃvidhadharmāvyabhicāraḥ sa parameśvaro vyākhyāsyamānārthena śaṃkaraśabdena iha pratipāditaḥ | p. 11) sa ca ātmaiva nānyaḥ - iti yattacchabdopalakṣitavākyopanibandhaḥ sūcayati yataḥ ślokapañcāśatprapañcitaprakaraṇārthaparyālocanayā tasyaiva proktaviśeṣaṇāvyabhicāraḥ paryavasyati | etadeva vṛttikṛtā darśitam anena svasvabhāvasyaiva śivātmakasya iti vyācakṣaṇena svasya - ātmanaḥ sva - ātmīyo bhāvaḥ - svarūpaṃ svasvabhāvaḥ - iti hi tasya vigraho'bhipretaḥ | tat asya ādyaślokasya ayaṃ tātparyārthaḥ prakaraṇanirvāhyavastupratijñābandharūpaḥ yat - parameśvaraḥ icchāmātreṇa jagataḥ pralayodayau vidadhāti labdhasthitikamapi jagat tacchaktivibhūtirekaiva māyāvaśāt tu nānātvena avabhāsate - iti | idameva arthadvayam atra prakaraṇe vistāryate upapattyupalabdhipradarśanakrameṇa | tathā ca - prathamata eva māyāvaśāt svarūpapratyavamarśasya anullāsāt vedyāt dehāderavyatirekeṇa pratibhāsamānasyaiva p. 12) ātmano vyatirekaḥ pradarśyate | tato vedyasyaiva jagato vedakāt tasmāt upalabdhatāttvikasvabhāvāt śaktibhāvena avyatiriktatvam - iti asminneva arthadvaye upapattyupalabdhī - iti caturniṣyandaḥ spandasiddhānto'nena ślokena āsūtritaḥ | siddhāntatā ca asya siddhasyaiva - na sādhyasya - īśvaratattvasya anto - niṣṭhā niścayaḥ iti kṛtvā yadi vā nānāsiddhāntoditasya jñāna-kriyā##- ityasyaiva siddhāntatā | kiṃ ca prārabdhaprakaraṇāvighnaparisamāptiprayojanenāpi anena ādiślokena saṃbandhādayo'pi sūcyante - ityādiśanti guravaḥ | tacca sarvaṃ śaṃkaraṃ stumaḥ ityata eva vākyāt labhyate | yataḥ upāyalakṣaṇaṃ śreyaḥśāstrarūpaṃ mukhyatayā upeyalakṣaṇaṃ ca ātmaiśvaryapratyabhijñārūpaṃ tadubhayamapi p. 13) śam ityanena padena uktam | tasya kartā śaṃkaraḥ ityanvarthā iyaṃ saṃjñā parameśvarasya | ata etacchāstrātmakaśreyasaḥ sākṣāt kartā parameśvara eva | tatsaṃpradāyamimaṃ nibadhnadbhiḥ kartṛvyapadeśo'dhigataḥ | evam īśvaraśāstrayoḥ kartṛkāryalakṣaṇaḥ saṃbandhaḥ | abhidheyamiha śaṃkarasvarūpamiti stumaḥ iti padāt pratīyate | upādeyavastusvarūpapratipādanameva stutyarthaḥ - iti hi niścitaṃ vipaścidbhiḥ | ataḥ śāstrābhidheyayoḥ pratipādya-pratipādakabhāvalakṣaṇaḥ saṃbandhaḥ | prayojanaṃ ca ātmaiśvaryapratyabhijñātmakaṃ śaṃkarapadādeva avasīyate | parasyāpi hi śreyasaḥ kartṛtvena īśvara eva vyākhyātaḥ - iti abhidheya-prayojanayoḥ upāyopeyabhāvalakṣaṇaḥ | saṃbandhaḥ | iti vyākhyātāḥ saṃbandhādayastrayaḥ |abhidhānamasya śāstrasya spanda iti | yataḥ spandatattvaviviktaye | (1 ni0 21 kā0 2 pā0) ityādau ihaiva vyavahāraḥ | spanda-śabdaśca ayaṃ svasvabhāvaparāmarśamātrasya p. 14) nityasya śūnyatāvyatirecanakāraṇabhūtasya tāvanmātrasaṃrambhātmanaḥ śaktyaparābhidhānasya pārameśvarasya dharmasya kiṃciccalanāt spanda iti arthānugamāt vācakatvna vyapadiṣṭaḥ | tatpratipādanahetutvāt śāstramapi idaṃ spandaśabdena abhidhīyate | viṣayaśca [agra viṣayaśabdena upadeśaviṣayaḥ adhikārī nirdiśyate śāstrāntareṣu viṣayaśabdenābhidheyaṃ vivakṣitam iha tu abhidheyaṃ vyākhyātapūrvam |] asya viśuddhaśraddhābhaktiprakarṣapiśunitaparameśvaraparaśaktipātapronmīlyamāna##- samyagupanatadīkṣādisaṃskāro guruvacanacodanāmātrāvaśeṣasvātmaiśvaryopalabdhiḥ tādṛśasyaiva iha upadeśyatvena purastāt parigṛhītatvāt | iti abhidhāna-viṣayāvapi avagantavyau | vyākhyātaśca ayamādiślokaḥ samastaprakaraṇārthopakṣepagarbhaḥ || 1 || nannu sura-nara-tiryagādibhedena pravibhaktatanu-karaṇa##- p. 15) prāṇabhṛtprapañcasya sukha-duḥkha-kṣuttṛṣṇā##- parasparadūrabhinno yaḥ svabhāvaḥ sa kathaṃ samanantarapratipāditādbhutaiśvaryaśaṃkarābhedena pratijñātaḥ yena evaṃ vyākhyātam (?) yasya evaṃpratipāditaviśeṣaṇāvyabhicāraḥ sa kathaṃ śaṃkaro mamaiva ātmā (?) - iti ata āha yatra sthitamidaṃ sarvaṃ kāryaṃ yasmācca nirgatam | tasyānāvṛtarūpatvānna nirodhosti kutracit || 2 || tasya - asya vakṣyamāṇasya tattvasya na kvacit - kasmiṃścit deśe kāle ākāre avasthāviśeṣe vā nirodhaḥ - avacchedaḥ idanteyattāvyapadeśahetuḥ vedyavastudharmaḥ asti - vidyate kuto hetoḥ (?) anāvṛtarūpatvāt - jātyādyabhimānarūpeṇa p. 16) malena anāvṛtam anācchādita. rūpaṃ yasya tat tathā tasya bhāvaḥ tattvaṃ tasmāt | tasya anāvṛtatvopapattipratipādanāya viśeṣaṇamāha yatra sthitamidaṃ sarvaṃ kāryaṃ yasmācca nirgatam - iti | idam iti vedyatayāvasthitaṃ sarvam iti yatra yatra darśane yathā yathā parikalpitaṃ tat aśeṣaṃ kāryaṃ kartradhīnasadbhāvaṃ yatra - yasmin vedakatvena kartṛtvena ca avasthite ādheyasamastapadārthasārthasāmānyādhārabhūte ekasmin sthita. - tena tena pṛthivyādinā ghaṭapaṭa-gavādinā vā rūpeṇa labdhapratiṣṭhaṃ yadantargatasya sarvasya vastunaḥ prakāśamānatvāt svarūpasattāsādanamityarthaḥ | nanu sūryādiprakāśāntargataṃ ghaṭapaṭādidravyaṃ tena tena rūpeṇa prakāśamānatvāt sattām āsādayati tathaiva sarvamidaṃ kāryaṃ yatra sthitam ityuktam uta anyena prakāreṇa (?) ityāha - yasmācca nirgatam iti - pradhānādikāraṇāntaraparihāreṇa yasmāt p. 17) ekakartṛbhūtāt ekasmāt kāraṇāt nirgatam udbhūtam | tat ayamatrārthaḥ - yaḥ padārthaḥ sarvasya idantāpannatayā prameyabhūtasya śāstreṣu nānāvibhāgena saṃgṛhītasya tattvavrātasya ekaḥ prakāśakatvena sthitihetutvāt ādhārabhūtaḥ kartṛtvāt ca prabhavaḥ kāraṇaṃ svayaṃ ca vedyatvasaṃsparśāsahiṣṇutvāt māyīyapramātrantarāviṣayabhūto'navacchinnamahimā nirmalacinmātraikarūpaḥ sa iha svasvabhāvaśabdenābhimataḥ na tu jātyādyavacchinnābhimānasaṃkocitātmano māyāśaktyapahnutasvaiśvaryasaṃvidaḥ kāryavargāntaḥpātinaḥ prāṇiprabandhasya svarūpaṃ svasvabhāvaḥ | iti yuktam uktam ātmaiva śaṃkara iti | tat etat vṛttikṛtā kathaṃ punaḥ svasvabhāvasyaiva saṃsāriṇaḥ śivatvena vyapadeśaḥ iti ākṣipya yatra sthitam idaṃ jagat yasmāt ca utpannam p. 18) iti vivṛṇvatā pratisamāhitam | tasya saṃsāryavasthāyām iti | vṛttirevaṃ boddhavyā - saṃsāriṇāṃ tanmāyāvabhāsitajātyādyabhimānā māyīyāvasthā tasyāmapi tasya svasvabhāvasya tattvato nirodho nāsti iti || 2 || nanu yo'yaṃ svabhāvākhya evaṃpratipāditaḥ padārthaḥ sa kiṃ kevalāt āgamājñāmātrāt om iti abhyupagantavyaḥ uta praguṇābhyām upapattyupalabdhibhyāṃ vyutpādyābhyāṃ pratipattigocaratāṃ netuṃ śakyaḥ (?) - iti saṃśayacchedāya ślokāntareṇa upapattiṃ yāṃ pratipādayiṣyati tadavatāraṇārtham idaṃ tāvat ucyate - sakalaprakaraṇapratipādyārthatattvalabdhapratiṣṭhayā parayā prajñayā svasvabhāvasya parāmarśāvasare ravikiraṇaspṛṣṭanīhāranikaraniḥsāranaśyatsvarūpayā saṃprati tu dvaitamahāmohatimirātmanā vijṛmbhamāṇayā māyāśaktyā p. 19) āviṣṭānāṃ sarvapramātṝṇāṃ pāramārthikāt vedakāt svabhāvāt pracyutyeva vedya eva dehādau vedakabhāvena ahamiti pratyayaḥ paramadurbhedasya bhedagranthermūlam | tatastebhyo dehādibhyaḥ tasya ahaṃpratyayātmanaḥ svasvabhāvasya vyatirecanāya samanantarapratijñātasya sarvathā nirodhābhāvasya upalabdhaye svānubhavapramāṇām upapattiṃ prastāvayan āha jāgradādivibhede'pi tadabhinne prasarpati | nivartate nijānnaiva svabhāvādupalabdhṛtaḥ || 3 || ataḥ tasya svabhāvasya na kvacit nirodhaḥ asti yataḥ asau nijāt ātmīyāt anupādheḥ svabhāvāt svarūpāt na nivartate nānyathā bhavati na cyavate iti saṃbandhaḥ | kīdṛśāt svabhāvāt (?) upalabdhṛtaḥ upalambhakāt jñātuḥ anubhavituḥ ityarthaḥ | kadā ca na nivartate (?) jāgradādivibhede prasarpati api jāgradādinā p. 20) yo vibhedo vyatirekaḥ avasthānām anyonyavailakṣaṇyaṃ tasmin prasarpati vijṛmbhamāṇe ādigrahaṇāt svapna-suṣuptāvasthe gṛhyete smṛtyādyavasthāḥ svapnenaiva saṃgṛhītāḥ tulyarūpatvāt madamūrchādyavasthāśa suṣuptena | tatra jāgrat iti jāgarāvasthaiva śāstreṣu prasiddhā yasyāṃ śrotrādibhiḥ indriyaiḥ śabdādīn indriyārthān gṛhṇan prasṛtaśaktiḥ puruṣaḥ parispandate | svapnaḥ svāpāvasthā yasyāṃ svavyāpārapariśrāntaḥ śrotrādivihāraviratāvapi manasaiva asau viṣayān parigṛhṇāti | suṣuptaṃ gāḍhanidrārūpā sukhasvāpāvasthā manovyāpārasyāpi vyuparame sati yatra vyatiriktavedyasaṃvedanaṃ tātkālikaṃ nāsti | smṛtyavasthā anubhūtaviṣayāsaṃpramoṣātmikā svapnasadṛśī manasaiva viṣayagrahaṇasāmyāt | madaḥ pānātiśayajaḥ cittendriyavṛttipramoṣarūpo vikāraḥ | mūrchā viṣādaviṣādibhojanādijanitamohātmā | evamādivedyagrahaṇābhāvasāmyāt suṣuptatulyā p. 21) anyā api yāḥ kāścanāpi avasthāḥ saṃbhavanti tā etāsu eva anarbhavanti | etannimittake vibhede pravartamāne'pi nijāt upalabdhuḥ svabhāvāt asau na nivartate | yadi avasthātmaka eva ayam upalabdhā syāt tat avasthāvat so'pi vibhidyeta | yāvatā tāsāṃ vibhede prasarpati ayaṃ svabhāvāt avasthāvyatiriktāt na nivartate | iti apiśabdasya arthaḥ | katham etat pratipadyāmahe - yat avasthātāpi san avasthāsu bhinnarūpāsu prasarantīṣvapi sa ekasmāt svabhāvāt na nivartate iti (?) atra hetugarbhaṃ viśeṣaṇam āha - kīdṛśi tasmin prasarpati (?) tadabhinne abhinna ekarūpo nirviśeṣopalabdhṛtvamātreṇa lakṣaṇena yuktaḥ svasvabhāvo vyāpakatvena svayam anubhūyamāno yatra sa tathā tasmin | avasthābhede'pi upalabdhṛlakṣaṇasya avasthātuḥ abhedaḥ - p. 22) iti sarvasya atra svānubhavaḥ pramāṇam | tathāhi - yo'ham asvāpsaṃ sa jāgarmi iti ekānusaṃdhātṛsūtranibaddhatvena svayam anubhūyamānā jāgarādayo'vasthāḥ prasarpanti | etābhyaśca anyadavasthāntaram ānantye'pi saṃsāriṇāṃ jantūnāṃ na saṃbhavati | ato yathā ekasmin dehe avasthāvyatiriktarūpa upalabdhā vyāpaka ekaḥ tathā sarvadeheṣvapi sa eva eko vyāpakaḥ siddhaḥ dehabhede'pi tasya upalabdhṛmātravyatiriktalakṣaṇāntarābhāvāt | pratipāṇi pṛthaktvena ahamiti tu pratyayo māyīyo na tattvikaḥ | tadvyudāsārthameva prakaraṇārambhaḥ | so'pi ca upalabdhṛtvamātram ekaṃ svalakṣaṇaṃ na vyabhicaratyeva | iti svasvabhāva eva śaṃkara - iti samyak upapāditaṃ svānubhavānapahnavinaḥ prabuddhān prati | etābhireva avasthābhiḥ yogaśāstraprasiddhāsvapi jāgarādyavasthāsu tasya abhedaḥ pratipādito veditavyaḥ | p. 23) tāsvapi tasya upalabdhṛtvena vyāpakatayā avasthānāt | tāśca saṃkṣepato lakṣyante | tatra dhyeye arthe cetasā jhagiti pravṛttimātraṃ jāgarāvasthā dhāraṇā iti kvacitprasiddhā | tatraiva visadṛśapratyayaparihāreṇa samānapratyayapravāhaikatānatānusaṃdhānaṃ svapnāvasthā dhyānam iti yām āhuḥ | krameṇa aikāgryātiśayāt pratyayāntarāsaṃkīrṇasūkṣmadhyeyābhāsamātraviśeṣatā cittasya savedyasuṣuptāvasthā yāṃ vitarkavicārānandāsmitānurūpānugamalakṣaṇasya saṃprajñātasya samādheḥ ānandāsmitāmātrānugatam avasthāviśeṣam ācakṣate | yastu virāmapratyayābhyāsapūrvaḥ saṃskāraśeṣo'nyaḥ (pā0 1 sū0 17 pātañjale) iti kṛtalakṣaṇaḥ asaṃprajñātaḥ samādhiḥ tat apavedyasuṣuptam | sarvāsu etāsu ca anubhavitṛrūpasya vyāpakasya ekasya svabhāvasya sattā sthitaiva | p. 24) yataḥ sālambane tāvat samādhau vyatiriktavedyasadbhāvāt laukikāvasthāvat vedakasya upalabdhuḥ sattvaṃ sphuṭam eva | yatra tu nirālambanatvāt abhāvarūpatvaṃ tatra tatkālameva vedyāsaṃvedanamātraṃ na tu vedakasya vedakatvābhāvaḥ suṣuptādivat tato niḥsṛtasya sā avasthā smartavyatayā vedyatvam āpannā vyāpakasya sadbhāvam abhivyañjayatyeva | ye punaḥ vedyasaṃvedanasāmarthyābhāvamātravyāmohitā upalabdhāramātmānameva asatyaṃ manyante tān purastāt pratibodhayiṣyati | etat sarvaṃ vṛttikṛtā jāgradādināpi bhede pravartamāne na tasya svarūpamāvriyate ityādinā granthena sūcayitvā viṣaśaktidṛṣṭāntena pramāṇīkṛtam || 3 || nanu jāgarādiṣu avasthāviśeṣeṣu svabhāvāt upalabdhuḥ [upalabdhṛrūpāt ityarthaḥ |] asau na nivartate svaraya ātmana p. 25) upalabdhurjñānasya bhāvāt svānubhavarūpāt ekarūpatayā avasthānāt - iti yat pratipāditam tat katham (?) yataḥ tāsu avasthāsu anubhavituḥ evaṃvidhāḥ pratyayāḥ prādurbhavanti tat yathā - manuṣyo'haṃ brāhmaṇo'haṃ devadatto'haṃ yuvāhaṃ vṛddho'haṃ kṛśo'haṃ sthūlo'ham - ityādayo dehālambanāḥ sukhito'haṃ duḥkhito'ham - ityādayo buddhyālambanāḥ kṣudhito'haṃ tṛṣito'ham ##- - iti pratyavamarśapratyeyaḥ suṣuptādyavasthātaḥ pratibuddhasya śūnyālambanaḥ prādurbhavati | ta ete dehādayaḥ sarva eva anityāḥ tadālambanaśca ahaṃpratyayo'pi anitya eva | iti kathamuktam upalabdhuḥ [upalabdhṛtāviṣayasya ityarthaḥ |] svabhāvāt asau na nivartate (?) ityata āha p. 26) ahaṃ sukhī ca duḥkhī ca raktaścetyādisaṃvidaḥ | sukhādyavasthānusyūte vartante'nyatra tāḥ sphuṭam || 4 || ahaṃ sukhī ityādayo yāḥ saṃvidaḥ tā anyatra vartante tataḥ asau svabhāvāt ekasmāt na nivartate - iti saṃbandhaḥ | antaraṅgatvāt mukhyā buddhyālambanāḥ saṃvido'tra nirdiṣṭāḥ | ādigrahaṇāt tu dehādyālambanāḥ saṃgṛhītāḥ | tāśca pūrvaṃ pratipāditāḥ | tena sarvā etāḥ saṃvidaḥ anyatra yathāpratipāditābhyaḥ sukhādibhyaḥ avasthābhyo vyatirikte sukhādyupalabdhari vartante saritaḥ sāgare iva tatra vigalitānyonyabhedā aikyena avatiṣṭhante tādātmyam āpadyante ityarthaḥ | etat ca sphuṭaṃ svānubhavasaṃvedyatvāt suprakaṭameva | ataśca ekaiva saṃvit upalabdhṛrūpā ahamiti sphurantī pāramārthikī māyāśaktijanitatathāvidhasvabhāvaparāmarśābhāvabalāt sukhādyanityavastuvedakatvena p. 27) ahaṃ sukhī duḥkhī ca - ityādinā buddhyādyavasthāsāmānādhikaraṇyam upagatā satī saṃvida iti bahuvacanena nirdiṣṭā | yadi punaḥ sukhādivedyavastusaṃbandhāt sukhādivat saṃvido'pi ahaṃ pratyayarūpāḥ paramārthata eva bahvayaḥ syuḥ tadā smṛtipratyabhijñādyanusaṃdhānaṃ na syāt asati ca tasmin sarvavyavahārocchedaḥ prasaktaḥ sa ca neṣṭaḥ tataḥ anyatra iti nirdiṣṭasya arthasya viśeṣaṇam āha - etāḥ saṃvidaḥ kīdṛśi anyatra vartante (?) sukhādyavasthānusyūte sarveṣu sukhādiṣu sukhaduḥkhamoharūpeṣu avasthāviśeṣeṣu utpādavināśadharmakatvāt anityeṣu vedyatvasāmānyāt śabdādiviṣayasamānavṛttiṣu ahamiti upalabdhātmakena ekena rūpeṇa vyāpakatayā sthite | yataḥ ahaṃ sukhī duḥkhī ca ityevamādiṣu pratyayeṣu ullasatsu dvau arthau sphurataḥ | ekaḥ sukhādyātmā p. 28) vedyarūpaḥ - sa vedyatvādeva ghaṭādivat anityatvena nānātvena ca pratipadyate ahamiti aparo vedakarūpaḥ - sa ca pūrvāparāvasthāvyāpakatvena samastapramātṛprasiddhaḥ sakalavyavahārahetoḥ anusaṃdhānasya kartā nitya upalabdhṛmātrarūpatvāt eka eva prakāśate | tat evam - yathā jāgradādinā hetunā vibhede prasarpatyapi ayam abhinnasvalakṣaṇa eka eva tathā jāgradādyavasthāntargatasukhitvādipratyayāsaṃtānena hetunā vibhede pravartamāne'pi abhinnasvalakṣaṇa eka eva yataḥ ihāpi yo'haṃ sukhī jātaḥ sa idānīṃ duḥkhī rakto vā sthita - iti ekānusaṃdhātṛnibaddhā eva avasthāḥ pratīyante | tasmāt anantajantusaṃtānavartibhiḥ aśeṣaiḥ avasthāviśeṣaiḥ īṣadapi anupajanitopalabdhṛmātrasvabhāvānyathābhāvaḥ svayaṃsiddho nityanirāvaraṇarūpatvāt p. 29) sarvatra aniruddhaḥ tāttvikaḥ svasvabhāva eva śaṃkara iti | tat etat sa ca anusyūta eva sarvāsu avasthāsu ityādinā vyākhyāya sa svabhāvaḥ paraḥ smṛtaḥ || iti siddhāntīkṛtaṃ vṛttikṛtā || 4 || evaṃ svasvabhāvasya śivatvena vyapadeśo yukta iti upapādya idānīṃ tasya saṃgraheṇa lakṣaṇam anuvadan paramārthasattāṃ pratipādayitum āha na duḥkhaṃ na sukhaṃ yatra na grāhyaṃ grāhako na ca | na cāsti mūḍhabhāvo'pi tadasti paramārthataḥ || 5 || tat vakṣyamāṇaviśeṣaṇaṃ vastu svasvabhāvaśabdavācyaṃ paramārthataḥ tattvataḥ asti tadvyatiriktaṃ sarvam asatyasadbhāvam ityarthaḥ | kiṃ tat (?) yatra na duḥkhaṃ na sukhaṃ na ca grāhyaṃ na grāhako na mūḍhabhāvo'pi asti | anena sukhādirūpatāpratiṣedhena vedyatvam asya pratiṣidhyate | dvividhaṃ p. 30) hi vedyam - bāhyam ābhyantaraṃ ca | tatra ābhyantaraṃ sukhādi antaḥkaraṇavedyatvāt tat yatra nāsti pratipāditaviviktavedakaikasvabhāvatvāt tasya | bāhyaṃ tu śabdādi vedyaṃ tat grāhyaśabdena nirdiṣṭaṃ śrotrādibāhyendriyagṛhītaṃ hi tat antaḥkaraṇena sukhādyātmakaṃ vedyate tadapi yatra nāsti | na hi tasya rūpaṃ śabdādiviṣayātmakatvena grāhyatām āpadyate | grāhako'pi māyīyaḥ pramātā atra vivakṣitaḥ na tu tāttvika upalabdhṛmātrasvarūpaḥ tasya evaṃ nityasattvena pratipādyamānatvāt | evaṃ māyīyo dehādyahaṃkāramayo grāhako'pi yatra nāsti | grāhakamiti tu pāṭhe grāhakam indriyam iti vyācakṣate tadapi yatra nāsti | evaṃ grāhyagrahaṇasvarūpavyatiriktaṃ grahītṛmātrasvabhāvaṃ yat tattvaṃ tat asti iti | nanu ca evaṃ sati mūḍhāvasthaiva asau - p. 31) iti pratipāditaṃ bhavati tasyāṃ hi sukhādirūpatābhāvaḥ | etat nirākartum āha - na cāsti mūḍhabhāvo'pi iti - mūḍhasya bhāvo mūḍhatvaṃ vedyavedanasāmarthyābhāvaḥ so'pi yatra nāsti na vidyate yataḥ tasyāpi avasthāntare mūḍho'hamāsam - iti pratyavamṛśyamānatvāt vedyatvaṃ sthitameva kevalaṃ tatkālamanupalambhaḥ | vedyatvasadbhāve ca mūḍhāvasthāyāḥ kathaṃ vedakaikasvabhāvavasturūpatvaṃ syāt (?) yadyevaṃ mūḍhabhāvo'pi tatra nāsthi tatpratipattigocarasamastavedyavasturūpatāpratiṣedhāt abhāvamātraṃ tat - iti pratipāditaṃ syāt | tatpratikṣepārtham āha - tadasti paramārthataḥ iti - yat evaṃviśiṣṭatayā vyākhyātaṃ tat vastu paramārthataḥ asti satatam aviluptopalabdhṛmātralakṣaṇasvabhāvatvāt | yat punaḥ sukhādi tat kalpanāmātralabdhātmakaṃ kṣaṇabhaṅguraṃ sarvadā vedyameva vedakaikasvabhāvāt ātmano p. 32) dūrabhinnam | ato yat yat vedyabhūmikāyāṃ vartate tat sarvam asat anityatvāt | yastu vedakaḥ sa eka eva paramārthasan ityarthaḥ | tat idaṃ tasya cāyaṃ svabhāva ityādinā granthena vṛttikṛtā vyākhyātam || 5 || idānīm asya paramārthasata ātmana eva śivasya samastavastusaṃpādanasvatantraśaktitvapratipādanapūrvam upādeyatamatvam upadeṣṭuṃ yugalakamāha idānīm asya paramārthasata ātmana eva śivasya samastavastusaṃpādanasvatantraśaktitvapratipādanapūrvam upādeyatamatvam upadeṣṭuṃ yugalakamāha yataḥ karaṇavargo'yaṃ vimūḍho'mūḍhavatsvayam | sahāntareṇa cakreṇa pravṛttisthitisaṃhṛtīḥ || labhate tatprayatnena parīkṣyaṃ tattvamādarāt | yataḥ svatantratā tasya sarvatreyamakṛtrimā || 6 || 7 || tat tattvaṃ svasvabhāvākhyaṃ vastu paramārthasattvena avasthitaṃ prayatnena prakṛṣṭena yatnena satatam aviluptena udyogena ādarāt śraddhātiśayāt p. 33) parīkṣyaṃ sarvāsu anubhavadaśāsu vakṣyamāṇopadeśānusāreṇa krameṇa vedyavedakalakṣaṇarāśidvayavibhajanaparatayā vedakasvarūpaparāmarśāt ātmatvena sphuṭīkāryam | yataḥ tasya iyam adhunaiva prastutavyākhyānā svatantratā svecchāmātrādīnasakalakāryakartṛtvarūpā sarvatra sarvasmin dehe daśāviśeṣe vā avasthitasyāpi akṛtrimā sahajaiva na tu upādānasahakāryādikāraṇāntarāpekṣiṇī - yataḥ saṃsāriṇāmapi tatsvātantryamahimnaiva samastavyavahārasaṃpattiḥ māyāvyāmohavaśāt tu satyasvabhāvaparāmarśābhāvāt sarvaḥ saṃsārī paratantra iva vyavaharati sarvakriyāsu vyatiriktakāraṇāpekṣasarvārthasiddhikatvāt - tasmāt svābhāvikasvātantryaprāptaye tat tattvaṃ parīkṣyam na tu sukhaduḥkhamohagrāhyagrāhakarūpapratiṣedhāt tat avastubhūtam avagantavyam iti upadiṣṭam | idānīm p. 34) iyam iti nirdiṣṭāṃ svatantratāṃ pratipādayituṃ yacchabdaviśiṣṭaṃ viśeṣaṇaṃ vyākhyāyate | kiṃ tat tattvaṃ parīkṣyaṃ (?) yato yasmāt ayaṃ karaṇavargaṃ karaṇānāṃ śrotrādīnāṃ bāhyānāṃ manaḥprabhṛtīnām ābhyantarāṇām indriyāṇāṃ vargaḥ trayodaśakaraṇasamūhaḥ pravṛttisthitisaṃhṛtīḥ labhate pravṛttiḥ jighṛkṣitārthonmukhatāsamunmiṣadavasthā sthitiḥ gṛhītārthaviśrāntyavasthā saṃhṛtiḥ kṛtakṛtyatvāt bāhyārthaparityāge svavyāpāroparamaḥ pratyastamayāvasthā etāḥ labhate prāpnoti | kīdṛśaḥ karaṇavargaḥ (?) vimūḍhaḥ prāyaśo jaḍatayaiva prasiddhaḥ | kathaṃ labhate (##? bāhyābhyantaram indriyacakraṃ pravṛttyādicetanavyāpārasamarthaṃ yatsaṃsparśabalāt bhavati tat tattvam ātmatvena sphuṭīkṛtaṃ sat indriyacaitanyāpādanasvātantryavat sarvaviṣayasvātantryalābhāya p. 35) kalpate eva ataḥ parīkṣyaṃ yena abhyāsadaśāyāmeva abhivyajyamāne svātantrye paraśarīrāveśādikrīḍā upapadyate | tat idam na ca sukhādirūpo yadā nāsau ityādinā tasmāttattattvaṃ yatnena parīkṣitavyam ityādinā ca pṛthak vyākhyātaṃ vṛttau || 7 || nanu kimidam ucyate - tat kiṃcit tattvaṃ parīkṣyaṃ yadvaśāt indriyāṇi cetanībhavantīti kila evaṃ vyavahāro vyavasthitaḥ - sarvaḥ kaścit cetanaḥ pramātā dharmādharmasaṃbandhāt icchākhyena guṇena saṃyujyamāno heye upādeye vā viṣayabhūte prayatnavān bhūtvā tenaiva icchākhyena guṇena karaṇavargaṃ jaḍameva tattadviṣayahānopādānādau prerayati sa ca tatprerito jaḍa eva dātrādivat svakāryaṃ karoti | tat kathamuktam - yataḥ kāraṇabhūtāt amūḍhavat p. 36) pravṛttyādi labhate iti vyākhyātaṃ ca - yatsaṃsparśabalāt eva hetoḥ pravṛttyādicetanavyāpārasaṃpādanasamartho bhavai (?) ityāśaṅkya yathā eṣa karaṇavargaḥ cetanībhavati tathā saṃsāripuruṣasya vyavahārapradarśanena sphuṭīkartumāha nahīcchānodanasyāyaṃ prerakatvena vartate | api tvātmabalasparśātpuruṣastatsamo bhavet || 8 || nahi na khalu icchānodanasya icchaiva nodanaṃ nudyate anena iti pratodādi karaṇaṃ tasya prerakatvena indriyavargaṃ prati codakatvena asau puruṣaḥ saṃsārī pramātā vartate avatiṣṭhate | yathā kaścit devadattādiḥ kenacit karaṇabhūtena hastādinā jaḍaṃ pratodādi prerayati na evam ayam āntaraḥ puruṣaḥ icchayā jaḍaṃ karaṇavargaṃ svaviṣaye pravartayati api tu ātmabalasparśāt ātmanaḥ parasya pramātuḥ sarvakartuḥ īśvarasyaiva p. 37) svabhāvasyaiva yat balaṃ sāmarthyaṃ kāraṇāntaranairapekṣyeṇa akhilavastusaṃpādanaśaktatā tatsparśāt tatsaṃparkāt tatsamo bhavet tena ātmaśabdoktena pareṇa kartrā tulyaḥ saṃpadyate | idamatra tātparyam - yatraiva svasvabhāve sthitvā ātmaśabdapratipāditaḥ parameśvaro jagadidaṃ pravṛttisthitisaṃhṛtīḥ yatheṣṭaṃ lambhayituṃ svatantraḥ tatraiva sthitvā puruṣo'pi ayaṃ saṃsārī karaṇavargaṃ svaviṣaye pravṛttyādi lambhayituṃ svatantraḥ tena tatsamo bhavet iti uktam | tato yathā īśvaraḥ sarvavyāpikābhyāṃ jñānakriyākhyābhyāṃ śaktibhyāṃ viśvaṃ pravṛttyādi prāpayan sarvaṃ jānāti ca karoti ca tathā puruṣaḥ tadbalasparśādeva upajātajñatvakartṛtvasāmarthyo māyāvaśāt niyataviṣayābhyāṃ jñānakriyāśaktibhyāṃ antarbahīrūpakaraṇavargatayā prasṛtābhyāṃ svaviṣayaṃ jānāti ca karoti ca - iti tatsāmyam asya uktam na ca icchāpreraṇena karaṇāni prerayati p. 38) ityādi vivṛtametat vṛttau || 8 || nanu svavyāpāre karaṇavargaṃ pravartayan puruṣaḥ īśvarabhūmikāsādanāt tadvat svātantryam āpnoti - iti tayoḥ īśvarapuruṣayoḥ abhedaḥ eva pratipāditaḥ syāt kathaṃ bhedanibandhanam īśvarasāmyaṃ puruṣasya pratipāditaṃ tasyāṃ daśāyām (##? nijāśuddhyāsamarthasya kartavyeṣvabhilāṣiṇaḥ | yadā kṣobhaḥ pralīyeta tadā syātparamaṃ padam || 9 || satyam asti abhedaḥ tasyām avasthāyām anayoḥ | kintu ayaṃ puruṣo nijayā sahajayā dehādyātmapratipattimūlarāgādirūpayā aśuddhyā malena hetunā abhilāṣī kṣaṇikasukhalavalubdhaḥ tayaiva ca tatsādhanabhūtaviṣayāvāptihetuṣu kartavyeṣu kriyāsu asamarthaḥ śaktidaridro - yataḥ icchan api abhimataṃ na āpnoti - evaṃvidhasya asya yadā yasmin p. 39) kāle kṣobhaḥ pratniyataśarīrādyālambanāhaṃpratyayātmā māyīya upaplavaḥ pralīyeta kṛtrimālambanottīrṇasvābhāvikāhaṃpratyayaprabhākarprakāśasaṃparkāt prāleyapaṭalavat vigalet vinaśyet tadā paramaṃ niruttaraṃ padaṃ sthānaṃ syāt sadbhāvena prakāśeta - abhedaḥ ātmapuruṣaśabdapratipāditayoḥ parāparayoḥ saṃvidoḥ tasyāmeva daśāyām upalabhyatayā pratheta ityarthaḥ | tadetat - svasvabhāve pratiṣṭhānam idam (iti) anena ślokena pratipāditam | upapādyatāṃ nāma darśanāntareṣu taistaiḥ prakāraiḥ aśuddhiḥ asya puṃsaḥ iha tu etāvatyeva asau ##- ahaṃpratyayaḥ pravartate tāvanmātranibandhanā hi sarvāḥ saṃsāritvapratipattayaḥ tasminneva vigalite svasvabhāvābhivyaktilakṣaṇā parā p. 40) śuddhiriti | yaduktam jāte dehapratyayadvīpabhaṅge prāptaikadhye nirmale bodhasindhau | avyāvartyaivendriyagrāmamantarviśvātmā tvaṃ nityameko'vabhāsi || tathā nātmādhīnatve'p viśvaṃ niyoktuṃ sarvo hastādīniveṣṭe yatheṣṭam | bālo rājevātmaśaktyaprabodhāt tvayyantaḥsthe sarvaśaktistu sarvaḥ || iti | tadetat tāvat sa cāsya ityādinā vṛttau vyākhyātam || 9 || nanu pralīnadehādyahaṃpratyayalakṣaṇakṣobho nivātaniścalajaladhivat supraśāntasthitiḥ ātmaiva paramapadaśabdapratipāditaḥ tat kathaṃ tadbalasparśāt puruṣaḥ tadvilakṣaṇaṃ kṣobhātmakameva dharmam āsādayet yena yukta indriyavargaṃ pravṛttyādi lambhayan ahaṃ karomi ahaṃ jānāmi p. 41) iti svaviṣayaṃ pratipadyamānaḥ kṣubhita eva bhavati (?) - iti anātmajñānāṃ mativibhramabhaṅgāyāha tadāsyākṛtrimo dharmo jñatvakartṛtvalakṣaṇaḥ | yatastadepsitaṃ sarvaṃ jānāti ca karoti ca || 10 || tadā tasmin yathoktakṣobhaparikṣayopalakṣite kāle ātmanaḥ asya akṛtrimaḥ sahajasiddhaḥ satatamavyatirikto jñatvakartṛtvalakṣaṇo dharmaḥ guṇo'styeveti śeṣaḥ yato yasmāt avyabhicāriṇo guṇāt kāraṇabhūtāt sarvam akhilam īpsitaṃ jñeyatayā kāryatayā avāptumiṣṭaṃ vastu sa puruṣaḥ tadā tasyāṃ daśāyāṃ satyasvabhāvasaṃbandhalakṣaṇayogātmikāyāṃ na tu anyadā - dehādyālambanāhaṃpratītisārasaṃsāripuruṣadaśāyāṃ jānāti ca karoti ca | kim uktaṃ bhavati (?) - jñatvamupalabdhṛtvaṃ nāma asyātmano'vyatirikto guṇaḥ sa ca idantāvaseyasya p. 42) vastuno jñeyatayā kāryatayā ca dvaividhyāt dvitvena upacaryate | vastuta ekaiva īśvarasya svabhāvapratyavamarśarūpā ucyate tāvanmātrasaṃrambharūpatvāt kriyāśabdena ca udghoṣyate | sa ca evaṃvidho dharmaḥ asya vedyatvapratītyupaplavāsaṃspṛṣṭe vedakaikalakṣaṇe svabhāve sthitasya sarvajñatayā sarvakartṛtayā ca vijṛmbhate | yat punaḥ tādṛksvabhāvapratyavamarśābhāvāt vedya eva dehādau vedakapratyayanibandhanaṃ jñatvaṃ kartṛtvaṃ ca tat kṛtrimaṃ parimitaviṣayaṃ ca | tasmāt ātmano jñatvakartṛtvalakṣaṇāvyatiriktadharmatā svabhāva eva na tu kṣobhāvasthā | tādṛśaṃ ca ātmabalaṃ spṛśan saṃsāripuruṣaḥ karaṇavargapravartanādinā svaviṣaye jñatvakartṛtvābhyāṃ yujyamānastatsamo bhavet - iti yat uktaṃ tadeva upapannam | tadetat yatastasminpralīnakṣobhātmake kāle ityādinā vṛttikṛt vyācaṣṭa || 10 || p. 43) ittham ātmasvarūpam upapattyā vyavasthāpya tatpratipattiphalaṃ pradarśayitum āha tamadhiṣṭhātṛbhāvena svabhāvamavalokayan | smayamāna ivāste yastasyeyaṃ kusṛtiḥ kutaḥ || 11 || tam iti sarvanāmnā ślokadaśakapratipāditamātmatattvaṃ pratyavamṛśyate | tam evaṃlakṣaṇaṃ svabhāvam ātmānam adhiṣṭhātṛbhāvena sarvaśarīreṣu sarvāvasthāsu sarvadā sarvatra anubhavitṛmātreṇa sarvam ākramya avasthitatvāt ananyādhiṣṭheyaḥ ahameva ekaḥ svatantraḥ parameśvaraḥ adhiṣṭhātā ityevaṃrūpatayā avalokan uktayā upapattidṛśā vakṣyamāṇayā ca upalabdhyupadeśadṛśā paśyan pratyabhijānan smayamāna iva vismṛtaparapramātṛrūpātmatattvapratyabhijñānāt māyīyapramātṛsvarūpam asatyamapi itthaṃ prathamānaṃ vimṛśan vismayamiva āpanno ya āste nirviplavāṃ sthitim anubhavati tasya evaṃlakṣaṇasya p. 44) yoginaḥ iyaṃ suprasiddhā dehādyahaṃpratītimātramūlā kusṛtiḥ janmajarāmaraṇādidvandvayogāt kutsitā garhitā sṛtiḥ saraṇaṃ nānāyonyantarabhramaṇaṃ kutaḥ (?) - pratipāditakṣobharūpāyā aśuddheḥ hetubhūtāyā abhāvāt asīnasya gatiriva nāstyeva ityarthaḥ | vṛttikṛtā ca evaṃ yataḥ sarvānusyūta eva ayamātmā ityādinā vyākhyātametat || 11 || idānīṃ samastavedyadharmavirahitasvarūpasyātmatattvasyopādeyatayā pratipādanādabhāva eva prāpyatayopadiṣṭo bhavati - iti manyamānān pratibodhayitumāha nābhāvo bhāvyatāmeti na ca tatrāstyamūḍhatā | yato'bhiyogasaṃsparśāttadāsīditi niścayaḥ || 12 || abhāvo vastuśūnyatā bhāvyatāṃ bhāvanīyatvaṃ samādhāvālambanabhāvaṃ naiti na gacchati abhāvabhāvabhāvanayoḥ parasparavirodhāt bhāvo p. 45) hi saṃvidviṣayatāyogyaḥ padārtho dhyeyatayā ālambanībhavitumarhati na punaḥ na kiṃcit | yathā kvacit upadiṣṭam abhāvaṃ bhāvayettāvadyāvattanmayatāṃ vrajet || iti | bhavatu vāsau dhyātṛ-dhyāna-dhyeyavikalpocchedarūpā samādhyavasthā yāmabhāva iti manyante vismṛtātmānaḥ | na ca tatra tasminnavasthāviśeṣe amūḍhatā mūḍhatvābhāvo vidyate yato'bhiyogasaṃsparśāt vyutthānāvasare tādṛgdaśāntarānusaṃdhānaviṣayeṇābhiyogena tatkālapratyuditenābhilāpena saṃsparśāt saṃparkāt tat daśāntaram āsīt abhūdatītam iti niścayaḥ adhyavasāyaḥ syāt | kim uktaṃ bhavati (?) - abhāvasamādhilabdhapratiṣṭho yogī tato vyutthitaḥ san yadi tāmavasthāṃ nānusaṃdadhyāt tat kathaṃ labdhapratiṣṭho'smi - iti pratyayo'sya syāt (?) asati ca tasmin samādhivyutthānayoḥ p. 46) vyatirekāgrahaṇam | tasmāt tadānīṃ tādṛśīṃ daśām aham anvabhavam - iti avaśyaṃ smaryate | tacca atītatvena smaryamāṇatvādeva anityaṃ sukhādivat ātmanaḥ svarūpaṃ na bhavati tasya cidrūpasya anubhavitṛtvena sarvadā vartamānatvāt smartrantareṇa smaryamāṇatvaṃ na saṃbhavati | vyākhyātam etat vṛttau na tvabhāvo bhāvanīyaḥ ityādinā || 12 || tat sphuṭīkartum āha atastatkṛtrimaṃ jñeyaṃ sauṣuptapadavatsadā | na tvevaṃ smaryamāṇatvaṃ tattattvaṃ pratipadyate || 13 || ata āsīt tat iti bhūtatvena abhiyujyamānatvāt tat abhāvasamādhisaṃjñitaṃ vastu kṛtrimaṃ jñeyaṃ bhāvābhāvadaśāyogitvāt kalpanākṛtam p. 47) anityaṃ boddhavyaṃ sadā na kācidasau kālakalā vidyate yasyāṃ sā tādṛśī samādhyavasthā nityatvena avatiṣṭhate | kathaṃ kṛtrimaṃ jñeyaṃ (?) ##- saṃvidadhikaraṇaṃ tena tulyam | kimuktaṃ bhavati (?) - yathā laukikī suṣuptāvasthā niviḍamohātmakatvāt sato'pi vedyavedakavibhāgasya tatkālam agrahaṇe sati abhāvarūpā iva satī prabodhakālapratyuditānusaṃdhānaviṣayatām āpādyamānā atītatvena smaryamāṇatvāt anityā tadvat abhāvasamādhyavasthāpi anityā vyutthānasamaye bhūtatvena smaryamāṇatvasāmyāt | etena sarve evaṃprāyāḥ samādhayaḥ suṣuptāvasthāyāmeva antarbhavanti - iti pratipāditam na tu punaḥ tat tattvam iha upādeyatamatayā upadiṣṭaṃ svasvabhāvalakṣaṇaṃ vastu evam anena uktaprakāreṇa smaryamāṇatvaṃ pratipadyate tasya hi nityoditatvāt sadā vartamānatvameva | tadetat p. 48) ato'bhāvabhāvanayā samādhilabdhabhūmikasyāpi ityādinā vṛttau vivṛtam || 13 || athaivaṃ nityoditatvāt sadā prakāśamānamapi tat tattvam apratyabhijñāyamānatvāt bandhahetuḥ ato labdhopadeśena sarvāvasthāsu vedyavedakarūpatattvadvayasaṃgṛhītaviśvaprapañcavibhajanaparatayā vedakāṃśam ahamiti sarvavedyasvarūpottīrṇameva pratyavamṛśatām ātmīkāryam | - iti upadeṣṭuṃ tasya tattvasya svamāyāvaibhavodbhāsitaṃ dvairūpyaṃ pratipādayitumāha avasthāyugalaṃ cātra kāryakartṛtvaśabditam | kāryatā kṣayiṇī tatra kartṛtvaṃ punarakṣayam || 14 || atra asmin iha pratipādite ātmākhye parasmin tattve avasthāyugalaṃ dve avasthe saṃbhavataḥ | p. 49) anena vividhadarśanaprakriyāprabandhavyavasthāpitatattvādibhedāt aparyantamapi heyopādeyarūpaṃ vastu lakṣaṇadvayayogāt dvitvenaiva saṃgṛhya pratipāditam ānantye'pi viśvavaicitryasya dve eva tattve ityarthaḥ | eka eva tu paramārthasan parameśvara ātmā nirupama-niṣpratīghāta - nirupādānanijaiśvaryaśaktibalād dvitvena ātmānam avabhāsayan krīḍati - iti pratipādayitum avasthāśabdena nirdeśaḥ kṛtaḥ ekameva tat tattvaṃ dvitvena avatiṣṭhate ityarthaḥ | kīdṛśam avasthāyugalaṃ (##? aham iti ekā avasthā svatantrā dvitīyā tu tadviparītā kāryarūpā bhogyā vedyā jaḍā paratantrā tābhyāṃ śabditaṃ kathitam | śabditaśabdena anayoḥ saṃjñāmātrabhedo na vāstavaḥ - iti pratipāditam | tataḥ kāryarūpā p. 50) yā iyam avasthā sā prakāśamānatvamātralabdhatmakatvāt ātmanaḥ paramakāraṇāt kartṛśabdena vyapadiṣṭāt prakāśaikasvabhāvāt na bhidyate yataḥ śakticakrātmakasya svavibhavasya prabhavatvena etat tattvaṃ prāgeva pratipāditam | tatra tasmin itthaṃbhūte avasthāyugale kāryatā kṣayiṇī kāryarūpāvasthā kṣaṇabhaṅginī yat yat idaṃ mukulitatattvaparāmarśatayā kāryarūpatvenaiva avasīyate tat sarvam udayavyayasaṃbandhāt pratikṣaṇavinaśvaram kartṛtvaṃ punarakṣayaṃ kartṛrūpāvasthā nityā nityoditasarvāvasthāvyāpakatvopalabdhṛtvamātradharmakatvāt avināśi | tadevam ekameva kartāraṃ jñātāraṃ sarvādhiṣṭhātāraṃ satatam ātmatvena anusaṃdadhāno yastiṣṭhati tasya bandhānupapattiḥ - iti pūrvaślokena saṃbandhaḥ | tadetat avasthādvayameva ityādinā vṛttau vyākhyātam || 14 || p. 51) nanu yat upalabdhṛrūpaṃ tattvaṃ tat akṣayamityuktaṃ tacca nopapadyata eva abhāvasamādhyavasthāsu upalabhyasvarūpābhāvāt kathaṃ tasyākṣayatvam (##? kāryonmukhaḥ prayatno yaḥ kevalaṃ so'tra lupyate | tasmiṃllupte vilupto'smītyabudhaḥ pratipadyate || 15 || kārye nirmeye vedye vā vastuni unmukhaḥ tasya tathāsaṃpādane pravaṇo yaḥ prayatnaḥ kartṛtvaṃ (tve) sahaja utsāhaḥ sa kevalaṃ sa eva paraṃ kāraṇaṃ vyāpārahetuḥ tasyāṃ daśāyāṃ kāryasya sthūlarūpasya abhāvāt lupyate anabhivyaktatayā ātmanyevaṃ nyagbhūyeva avatiṣṭhate | tasmin prayatne tatkālameva lupte sati abudhaḥ tattvāvabodhaśūnyo vilupto'smi - iti pratipadyate nāhamasmīti bhāvavilakṣaṇatayā vastu parichindata evaṃvidhaḥ pratyaya upapannaḥ p. 52) paricchinatti cet kartṛtvena prathamataraṃ sanneva asau siddhaḥ kathaṃ niṣedhasya viṣayaḥ syāt (?) tat idam āyātam - yathā kaścit devadatto gṛhādyavasthitaḥ kenāpi āhūto - bho devadatta (?) - iti sa ātmānam apahnotukāmaḥ pratyāha - nāhamasmīti evamukte pratyuta sthito'hamasmi - iti pratipāditaṃ bhavati na tvasaṃnidhānam | tasmāt abhāvasamādhyavasthāsu kāryābhāvāt karaṇavyāpāraviratimātreṇātmābhāvapratyayo bhrāntireveti | vyākhyātametat vṛttau kāryasaṃpādanasāmarthyam ityādinā || 15 || enamevārthaṃ viśeṣayitum āha | na tu yo'ntarmukho bhāvaḥ sarvajñatvaguṇāspadam | tasya lopaḥ kadācitsyādanyasyānupalambhanāt || 16 || na tu punaḥ tasya paramārthasataḥ parasya tattvasya p. 53) kadācit kasyācidapi samādhyādyupalakṣitāyāṃ kālakalāyāṃ lopaḥ svarūpocchedaḥ syāt upapadyeta anyasya tadvyatiriktasya vedyarūpasya anityasya vastunaḥ anupalambhanāt anubhavābhāvāt na hi vedyaṃ nāsti vedako'pi nāsti - iti vaktuṃ śakyam | kasya tasya lopo na syāt (?) yaḥ antarmukhovyatiriktabāhyavedyābhāvāt antaḥ svātmanyeva mukhaṃ jñaśaktiryasya sa tādṛśo bhāva ātmākhyaṃ tattvaṃ yataḥ sarvajñatvaguṇāspadaṃ sakalavedyavargavedakatārūpasya guṇasya dharmasyāspadam ananyasādhāraṇam adhikaraṇam | idamatra tātparyam - ātmano jñānakriyābhedena dvividhā yā śaktiḥ sā puruṣāvasthāyām antaḥkaraṇabahiṣkaraṇavyāpāroparame sati kevalasvātmamātrābhimukhajñaśaktimātratvenāvaśiṣyate tena antarmukho bhāva ityuktam | mukhaśabdena ca śakteḥ vyavahāro dṛṣṭo yathā pārameśvare p. 54) śaivīmukhamihocyate || ityādau | evaṃ ca vyutthānāvasare tādṛgdaśānyathānupapattisadbhāvaḥ | sa bhāvo bāhyaviṣayāgrahaṇamātravyāmohaiḥ abhāva iti taiḥ yogibhiḥ pratipadyate na tu satatam aviluptajñaśakeḥ tasya bhāvasya ātmavilakṣaṇavastvanupalambhāt kathaṃcit lopa upapadyate tadā hi asau svabhāvameva abhalagaganatalavat sarvato vyatiriktaṃ sarvavyāpakaṃ citmātrarūpatayā anubhavati kevalaṃ mohaparavaśatayā vismṛtānusaṃdhāyakasvātmarūpaḥ tathā na pratipadyate | prabuddhastu yathā pratipadyate tathā upāyaṃ purastāt upadekṣyati | vyākhyātametat na tu yo'ntarmukho'ntaścakrārūḍha ityādinā vṛttau || 16 || iti śrīrājānakarāmakṛtāyāṃ vivṛtyākhyāyāṃ spandakārikāṭīkāyāṃ vyatirekopapattinirdeśo nāma prathamo niḥṣyandaḥ || 1 || p. 55) atha vyatiriktasvabhāvopalabdhirnāma dvitīyo niṣyandaḥ || evaṃ yathāpratijñātaṃ dehādivyatiriktamātmatattvaṃ svānubhavasiddhayopapattyā vyavasthāpya idānīṃ tadupalabdhyupāyopadeśāvasare suprabuddhaprabuddhāprabuddhabhedena trividhe lokatantre kastāvat prastutopadeśapātram (?) - iti viṣayavyavasthāpanāya āha tasyopalabdhiḥ satataṃ tripadāvyabhicāriṇī | nityaṃ syātsuprabuddhasya tadādyante'parasya tu || 1 || tasya yathāpratipāditasya svātmana eva parameśvarasya upalabdhiḥ anubhavo nirvikalpā pratipattiḥ nityaṃ sarvadā sarvāsu anubhavdaśāsu suprabuddhasya suṣṭu prabuddhasya dehādyahaṃpratyayadīrghaduḥsvapnamayyā p. 56) mohamahānidrayā manāgapi anāvṛtasaṃvidaḥ siddhasādhyasya samyagdarśinaḥ syāt upapadyate | kīdṛśī (?) satatam avyavadhānena tripadāvyabhicāriṇī triṣu jāgarasvapnasuṣupteṣu padeṣu saṃvedanabhūmikāsu avyabhicāriṇī avisaṃvādinī kayācidapi avasthayā anabhibhūtatvāt avyavahitasaṃnidhiḥ | evam etasya suprabuddhasya svīkṛtasvātmaiśvaryalakṣaṇaparasiddherihopadeśaviṣayatvaṃ nāstyeva kṛtakṛtyatvāt | aparasya tatsamanantarasya dvitīyasya prabuddhasya paraśaktipātaprabhātālokavilupyamānamāyātamisratayā samunmiṣadviśadavivekacakṣuṣaḥ kṣīyamāṇamohavaśāt avijṛmbhamāṇamohotsāhasaṃpadaḥ tadādyante teṣāṃ jāgarādīnāṃ trayāṇāṃ padānām ādibhūtaṃ yat padaṃ jāgradavasthātmakaṃ tasya antabhūtaṃ yatpadadvayaṃ svapnasuṣuptākhyaṃ tatra tasya p. 57) ātmatattvasya upalabdhiḥ syāt | vṛttikṛdabhiprāyānusāreṇa tadādyantapadasya evaṃ vigrahaḥ kṛtaḥ yataḥ svapnasuṣuptādau iti tena etatpadaṃ vyākhyātam | atra ca ādiśabdena svapnasuṣuptāvasthāsaṃgṛhītasmṛtimohādyavasthāparigrahaḥ tasyābhipretaḥ | evaṃ ca vyākhyānasya ayamāśayaḥ -iha dvividha ātmatattvasya upalabdhyupadeśāḥ upakrānto nirvāhyaśca ekaḥ sarvavyatiriktacinmātrasvasvarūpaviṣayaḥ aparo viśvātmakatacchakticakraviṣayaḥ | ubhayarūpopi ayamupadeśaḥ asmin suṣuptasvapnarūpapadadvaye'pi prabuddhasya prāyaśo nopayujyate padatraya iva suprabuddhasya tattvopalabdheraprayatnasiddhatvāt yata etatpadadvayavartisaṃvitpratyavamarśamātrādeva yathāpratipāditaparatattvopalabdhiḥ svayameva tasya upapadyate p. 58) tathāhi - yadā vigalitasakalavedyavikalpatvāt niṣkevalāṃ suṣuptāvasthāṃ prabodhadaśāyām ātmanaḥ parāmṛśati tadā sarvoparāgarahitasvarūpamātraviśāntanityāviluptacetayitṛmātrasvabhāvam ātmatattvaṃ svayameva upalabhate | yadā ca tattadvibhinnasvakāraṇavirahe'pi sphuṭatarāvabhāsacetanācetanavicitrabhāvacakranirmāṇamayīṃ vinidraḥ san ātmanaḥ svapnāvasthāṃ parāmṛśati tadā tenaiva dṛṣṭāntena prabodhabalāt paramakāraṇasya svabhāvasyaiva parameśvarasya svecchāmātravyatiriktakāraṇāntaranirapekṣasarvakartṛtārūpaṃ tattvamupalabhate | aprabuddhasya punaretat prayatnaśatairapi samarpyamāṇaṃ tumbakatoyadravavat nāntaḥ sparśaṃ karoti | tadevam asmin padadvaye prabuddhasya upalabdhiḥ syāt - iti pratipādyate | pariśiṣṭe jāgratturyākhye padadvaye p. 59) sā asya nāsti - iti arthāt uktaṃ bhavati | ato jāgarāvasthāyāṃ śabdādiviṣayagrahaṇavyagrendriyavyāpāravyavahitaṃ turyāvasthāyāṃ ca lokottaratvāt atyantāparicitaṃ svayaṃ durlakṣaṃ paraṃ tattvam iti tadupalabdhau tatra prabuddho'pi upadeśamapekṣata eva | yata āha vṛttikāraḥ jāgratturyau tvāgamamātragamyau iti | tasya cidrūpasya sarvagatasya ityādinā vyākhyātavān vṛttikṛt etat || 1 || evamupadeśaviṣayaṃ vyavasthāpya idānīṃ pārameśvarasya tattvasya sarvavyatiriktatvena sārvarūpyeṇa ca dviprakārasya jāgarādiṣu caturṣvapi padeṣu pravibhāgapratipādanāyāha jñānajñeyasvarūpiṇyā śaktyā paramayā yutaḥ | padadvaye vibhurbhāti tadanyatra tu cinmayaḥ || 2 || p. 60) vibhuḥ vyāpaka īśvaraścinmātramūrtirātmā padadvaye jāgarasvapnābhidhāne paramayā atyadbhutarūpatvāt sarvātiśāyinyā śaktyā nijena sāmarthyena yutaḥ sahito bhāti cakāsti prakāśate | kīdṛśyā śaktyā (?) jñānejñeyasvarūpiṇyā jñāyate'nena iti jñānaṃ bāhyābhyantaraṃ karaṇacakraṃ grahaṇātmakaṃ jñaptimātraṃ vā jñeyaṃ grāhyaṃ śabdādi sukhādi ca viṣayajātamanantaviśeṣaṃ tadeva rūpaṃ vidyate yasyāḥ sā tathā tayā | kimuktaṃ bhavati (?) - parameśvara eva svamāyāvaśāt nānākṣetrajñarūpatayāvabhāsamānaḥ svāmeva avyatiriktāṃ parāṃ śaktiṃ jñānajñeyabhāvena avabhāsayan jāgarasvapnadaśāvyavahāramudbhāvayati etadeva ca asyāḥ śakteḥ pāramyam - yat svasya vaibhavasvarūpasya prakāśamānatāmatirodadhatī jñānajñeyamayānantarūpatayā sphurati | bhinne tu abhedāprathanamātraprāṇe p. 61) māyātamasi vigalitajñātṛjñānajñeyavibhāgavibhramam ekameva paramārthasat citprakāśaikarūpaṃ tādṛksvabhāvānubhavitṛtāmātradharmalakṣaṇaśaktikaṃ tattvamiṣyate yata āha tadanyatra tu cinmaya iti | tasmāt uktarūpāt padadvayāt anyatra aparatra suṣuptaturyābhidhāne padadvaye cinmayo vibhurbhāti cetayata iti cit upalabdhṛsvabhāva ātmā īśvaraḥ tanmātraprakṛtiḥ tayoḥ padayorvyatiriktavedanīyābhāvāt niṣkalasvātmamātraviśrāntaśaktirīśvara eva prakāśata ityarthaḥ | nanu jāgarasvapnayorjñānajñeyamayatvena suṣuptaturyayościnmayatvenaiva prakāśanābhedāt padadvayameva tatkathaṃ padacatuṣṭayam iti (?) atra ucyate jāgarasvapnapadārthānāṃ sthairyāsthairyapratipattivikalpakṛto'sti bheda iti tatpadadvayam yataḥ īśvaraparikalpitaḥ sargo jāgarāvasthāyā dṛḍhatvena p. 62) pratipadyate svapne tu adṛḍhatvena kṣetrajñaparikalpita ityanayoḥ padayorbhedakāraṇam | suṣuptāvasthāyāṃ tu sadapi cinmātrarūpaṃ tattvaṃ mohavaśādahamityupalabdhṛcamatkāravirahāt asadivābhāti tasyaiva tu tattvasya paramārthasattayā ātmatvenopalabdhisturyapade - ityayaṃ suṣuptaturyayorbhedaḥ | tena catvāryeva padāni viśva-taijasa-prājña-turyādisaṃjñābhiḥ śāstrāntareṣvapi prasiddhāni | jñānajñeyabhedena dvirūpam ityādinā vyākhyātametadvṛttau || 2 || idānīmuktena prakareṅ prabuddhasyaiva upadeśyatvamupakrāntaṃ dṛḍhayitum aprabuddhānāṃ ca tatpratiṣeddhuṃ ślokatrayamāha guṇādispandaniḥṣyandāḥ sāmānyaspandasaṃśrayāt | labdhātmalābhāḥ satataṃ syurjñasyāparipanthinaḥ || 13 || p. 63) aprabuddhadhiyastvete svasthitisthaganodyatāḥ | pātayanti duruttāre ghore saṃsāravartmani || 4 || ataḥ satatamudyuktaḥ spandatattvaviviktaye | jāgradeva nijaṃ bhāvamacireṇādhigacchati || 5 || ataḥ prastutavyākhyānaślokatrayanirdiṣṭāt hetoḥ jāgradeva prabuddha eva nijaṃ bhāvam ātmīyāṃ pāramārthikīṃ sattām acireṇa alpīyasā kālena adhigacchati samyag upalabdhyā svīkaroti | evakāreṇāprabuddhaṃ vyavacchinatti | kīdṛśaḥ sannadhigacchati (##? upacaritasāmānyaviśeṣātmakatayā dviprakāratvena vyākhyāsyamānasya yattattvaṃ paramārthaḥ yathākramamupādeyatayā heyatayā ca niścitaṃ rūpaṃ tasya viviktaye vivekāya pṛthakkaraṇāya eṣa upādeyatamaḥ p. 64) paramakāraṇabhūtasya satyasya ātmasvarūpasya - ayamahamasmi ataḥ sarvaṃ prabhavati atraiva ca pralīyate - iti pratyavamarśātmao nijo dharmaḥ sāmānyaspandaḥ tathaite atyantaheyā viśeṣaspandā anātmabhūteṣu dehādiṣu ātmābhimānamudbhāvayantaḥ parasparabhinnamāyīyapramātṛviṣayāḥ - sukhito'haṃ duḥkhito'ham - ityādayo guṇamayāḥ pratyayapravāhāḥ saṃsārahetavaḥ - iti vibhāgāya satataṃ sarvāsu avasthāsu avyavadhānena udyuktaḥ uktavakṣyamāṇopapattyupalabdhyupāyapratipattyabhivyajyamānasvabalavṛṃhaṇatvāt avyāhatotsāhamadhyavasitaḥ | etena prabuddha eva upāyapariśīlanaikatānaḥ san acireṇa svarūpamupalabhate nānyaḥ - iti pratipāditam | kuto hetoḥ sa evādhigacchati nānyaḥ (?) ityāha - guṇādispandaniḥṣyandā ityādi yato guṇādispandaniḥṣyandā jñasyāparipanthinaḥ syuḥ iti saṃbandhaḥ | spandānāṃ kṣetrajñajñānādiśaktīnāṃ p. 65) niḥṣyandā nānārthaunmukhyena prasṛtāḥ pravāhā bhinnāḥ pratyayāḥ spandaniḥṣyandāḥ guṇā ādayaḥ prathame pradhānaṃ yeṣāṃ te guṇādayaḥ sukhādyātmakatvena sattvādimayāḥ guṇādayaśca te spandaniḥṣyandā - ahaṃ sukhī duḥkhī mūḍhaḥ - ityādayo jñānabhedāḥ | kiṃrūpāḥ (?) sāmānyaspandasaṃśrayāt labdhātmalābhāḥ sāmānyasya sarvavyāpakasyāntarlīnānantaviśeṣaspandasya parasya śaktisphuritasya saṃśrayāt samyak ananyaśaraṇatayā śrayaṇād bhajanāddhetoḥ labdhātmalābhāḥ labdha āsāditaḥ tena tena bhinnenākāreṇa ātmanaḥ svasvarūpasya lābha udayo yaiste tathāvidhā guṇādispandaniḥṣyandāḥ jñasya parameśvarānugrahoditaheyopādeyapratyayapramātṛbhāvasya sāmānyaspanda eva parameśvaramukhyaśaktitvena p. 66) pratiṣṭhitanirvikapapratipatteḥ sukhādyupādhyuparāgajanitānyonyabhinnarūpebhyo viśeṣaspandebhyo vyāvṛttasvaśaktyabhimānasya uktavakṣyamāṇayuktyabhyāsanityodyogena vijigīṣamāṇasya aparipanthinaḥ syuḥ svabalāvirbhāvāt pratihatasvabhāvāvaraṇasāmarthyāḥ santaḥ apratidvandvinaḥ saṃpadyeran paratattvopalabdhyutsāhaṃ nihantuṃ na prabhaveyuriti yāvat | idamatra tātparyam - ye kecana yasya kasyacinmāyīyasya pramātuḥ sukhādyātmakatvāt guṇamayāḥ spandaniḥṣyandāḥ pratyayasaṃdhānāḥ prasaranti te sarve ekameva sāmānyaspandamāśritya taṃ tamātmānaṃ pratilabhante prabuddha eva tu tadudayābhijñaprajñāpātram atastasya nityodyoginaḥ sataḥ ete prayogino bhavituṃ na prabhavanti | ye p. 67) tvaprabuddhāḥ tairete durnivāraprasarāḥ ityāha - aprabuddhadhiyastu ityādi - aprabuddhā pārameśvaraparānugrahavirahādavigalitagāḍhājñānanidrā dhīḥ prajñā yeṣāṃ te tathā tān punaramī yathāvyākhyātā guṇādispandaniḥṣyandā ghore vibhīṣikāśatasaṃkulatvād dāruṇe ata eva duruttāre durlaṅghye saṃsāravartmani janmādi prabandhamārge pātayanti tatrānavarataṃ bhrāmayanti | kīdṛśāḥ santaḥ (##? sthitirnirvikalpapratipattiprabhavā susthirā pratiṣṭhā tasyāḥ sthagane sadya eva ācchādane udyatā gṛhītodyogāḥ pratipakṣabhūtasya prabodhasyābhāvāt labdhaprasaratvādevamupacaritāḥ | kim uktaṃ bhavati (?) - yathā kāṃścit rājādīn p. 68) pramāditvādyavasthāsattvāt sadapi sainyādisvasāmarthyaṃ sattvenāpratipadyamānān antaraprekṣiṇo vipakṣāḥ svapadavyaparopaṇabaddhābhiyogā mahati vyasane pātayanti ā svasāmarthyasadbhāvapratipatteḥ | evamaprabuddhasya sarvakartṛtvādilakṣaṇaṃ nijaṃ mahimānaṃ sāmānyaspandarūpaṃ vidyamānamapi apratibuddhyamānasya sarvakāryaparatantraṃ dehādisargamevātmatvenāvagacchata ete labdhaprasarāḥ sukhito'ham ityādayo guṇapradhānāḥ pratyayapravāhāḥ satye svātmani sthitiṃ vyavadhāya saṃsāramevāsādayanti ā prabodhaprāpteḥ - iti prabuddhā evāsyopadeśasya viṣayā nāprabuddhāḥ | teṣāṃ hi kathaṃcid gṛhītamapyupadeśavacanaṃ niścāyakapratipattiśithilaprajñatvānnāntarviśrāmyati | yathoktaṃ kenāpi jñeyatvamapyupagatā hṛdaye na roḍhuṃ śaktāḥ pramūḍhamanasāmupadeśavācaḥ | ārdratvamādadhati kiṃ nalinīdalānāṃ śliṣṭā nirantaratayāpi nabho'mbudhārāḥ || p. 69) iti | tatra jāgradavasthāyāmeva iti vṛttigranthaḥ prakṛtānusāreṇa prabuddhāvasthāyām - iti boddhavyam | yadi vā satatodyuktapadena prabuddhasvīkāre sati satatodyuktaḥ prabuddho vakṣyamāṇopadeśakrameṇa jāgradavasthāyāṃ vyavahāradaśāyāmeva nijaṃ bhāvamadhigacchati - iti vyākhyeyam | vyākhyātametat ślokatrayaṃ vṛttau vibhāgena ataḥ satataṃ sarvakālaṃ yaḥ karoti ityādinā | tathā guṇaspandasya sattvarajastamorūpasya ityādinā | tathā svalpabodhāṃstu ityādinā granthena || 3 || 4 || 5 || evaṃ prabuddhasyaiva jāgaraturyapadayorupadeśyatve vyavasthāpite sarvaśarīrisādhāraṇajāgradvṛttyantaralīnāmeva tāvatparatattvopalabdhimupadeṣṭumāha atikruddhaḥ prahṛṣṭo vā kiṃ karomīti vā mṛśan | dhāvanvā yatpadaṃ gacchettatra spandaḥ pratiṣṭhitaḥ || 6 || p. 70) sāmānyaviśeṣabhedena pratiṣṭhitāpratiṣṭhitarūpatvāt spandasya dvaividhye sthite upādeyaḥ pratiṣṭhitaḥ spandaḥ tatra pade upalabhyate iti saṃbandhaḥ | yaḥ pratiṣṭhitaścalatvavyapadeśahetuḥ sukhitvādyanityaviśeṣaspandāviṣayatvādaprakampasthitiḥ svabhāvamātrādhāraḥ sāmānyarūpo mukhyaḥ spandaḥ pratyastamitasamastaviśeṣaśakticakraparamātmadharmaḥ sa tatra tasmin adhunaiva nirdiśyamāne pade upalakṣaṇīyaḥ | kasmin (?) yatpadam atikruddho gacchet pratyagrakṣata-dāruṇopadrava-dviṣaddarśanādinā tīvratarakopāviṣṭaḥ tajjanyavikārāvasthāyāḥ prāgeva jhaṭiti jātamātrakrodho yatpadaṃ yāṃ bhūmikāṃ gacchet manasā āsādayet tathā atiprahṛṣṭo yatpadaṃ gacchet mṛtapratyutthitaprāṇasamapramadādidarśanādinā prahṛṣṭaḥ prakṛṣṭena parameṇātiśayena hṛṣṭaḥ pramudita ānandanirbharaḥ tathaiva utpannamātraharṣo yatpadaṃ gacchet tathā kiṃ karomi iti p. 71) mṛśan yat padaṃ gacchet kruddhena rājñā ripuṇā vā balavatābhiyuktastatpratīkārāya kartavyaniścayamalabhamānaḥ kevalaṃ kiṃ karomi kimupāyamatrāvalambeya - iti pratipattimūḍha eva mṛśan vikalpayan nirālambanacittavṛttiryāṃ bhūmikāmadhitiṣṭhet tatra pratiṣṭhitaspandopalabdhirityarthaḥ etena prakāratrayeṇa duḥkha-sukha##- evaṃvidhāni prakārāntarāṇi saṃgṛhītāni veditavyāni | tena atikruddhavat aśaṅkiteṣṭajanavināśaśravaṇādinā kāraṇena atiśokāviṣṭo'piśokavyañjakāsrupralayādivikṛteḥ prāgeva samunmiṣitamātraśoko yatpadaṃ gacchet tathā akasmāt kupitakṛṣṇoragavyāghrādigrāsagocaragamanādinā nimittena atibhītaḥ tathaiva sadyaḥ samudbhūtamātrabhayo yatpadaṃ gacchet tathātyantajugupsāspadapadārthadarśanādihetunā p. 72) jātamātrajugupso yatpadaṃ gacchet tatrāpi pratiṣṭhitaspandopalabdhiḥ - ityupadiṣṭaṃ bhavati krodha-śoka-bhaya-jugupsābhedena caturvidhasya duḥkharāśeḥ atikruddhaśabdena upalakṣitatvāt | tathā prahṛṣṭavannijavīryabalasaṃpattisaṃbhāvanādihetunā suduṣkaramapi kāryaṃ nirvartayituṃ nirvikalpameva utsahamāno jhaṭiti yatpadaṃ gacchet tathaiva adṛṣṭapūrvaparamaramaṇīyādipadārthadarśanādinā sapadi ativismayāviṣṭo yatpadaṃ gacchet tathā kuhanādinā kāraṇena utpannamātrātihāso yatpadaṃ gacchet tatrāpi pratiṣṭhitaspandopalabdhiḥ - ityupadiṣṭaṃ bhavati harṣotsāha - vismaya##- kiṃkartavyatāmūḍhavat dūratvādinā dṛṣṭārthaniścayāvadhāraṇābhāvāt saṃśayāviṣṭo yatpadaṃ gacchet tatrāpi pūrvavadupalabdhiḥ - ityupadiṣṭaṃ bhavati vismaraṇādidaśāsu tattvāpratipattilakṣaṇasya p. 73) bahuvidhasya moharāśeḥ kiṃkartavyatāmūḍhabhāvena upalakṣaṇāt | evamantaḥkaraṇavyāpārarūpajāgradavasthāśrayaṃ paratattvopalabdhyupāyamabhidhāya buddhīndriyavyāpārarūpajāgradavasthāśrayasya asya yathā hyartho'sphuṭo dṛṣṭaḥ (4 ni0 6 ka0) ityatra prasaṅgādvakṣyamāṇatvāt saṃprati karmendriyavyāpārarūpajāgradavasthāśrayaṃ taṃ padaṃ pratipādayitumāha - dhāvanvā yatpadaṃ gacchet tatra iti tatra tasminnapi pade pratiṣṭhitaspandopalabdhiḥ | tatra hi icchāprayatnajñānakriyādivṛttīnāṃ vibhāgāgrahaṇād advayeśvararūpābhivyaktiḥ | tathā hi - dhāvataḥ pratipadaṃ padojjihīrṣoddhāraprayatnadeśāvadhāraṇapadavinyāsakriyādiṣu vṛttiviśeṣeṣu satsveva anavadhāryamāṇavibhāgatvāt asatsviva saṃvit avibhāgaparasvabhāvamātrapratiṣṭhitā bhavati tadā paravaśa eva pumānaiśvaraṃ rūpamāviśati | etadapi vāgādikarmendriyavyāpāropalakṣaṇārthaṃ veditavyam | tena dhāvadvad p. 74) aticaturavarṇasvaroccāravyagravāgvṛttirapi yatpadaṃ gacchet tathā vīṇāveṇuvādanāditvaritataravyāpāryamāṇakarāṅgulikalāpo yatpadaṃ yacchet tatrāpi pratiṣṭhitaspandopalabdhiḥ - ityupadiṣṭaṃ bhavati sarvakarmendriyavyāpārāṇāṃ dhāvatpadena upalakṣaṇāt | yathā hyartho'sphuṭo dṛ.ṣta ityādiśloke buddhīndriyavyāpāragatām etāmupalabdhiṃ darśayiṣyati | yadyapi ca sarvasya prāṇabhṛtaḥ sarvāsu avasthāsu sarvendriyavṛttayo na antareṇa nityoditapratiṣṭhitaspandaprakāśaparisphuritasamāpattim unmiṣitumeva prabhavanti tathāpi māyāśaktyudbhāvitabhedāvabhāsabalāt nānātvena ullasadbhiḥ anantaiḥ jñānakriyāviśeṣaiḥ vyavadhīyamāna ivāsau pratiṣṭhitaḥ spandaḥ prabuddhasyāpi upalabdhigocaratvaṃ gamayitumaśakya - iti tadupalabdhiyogyāḥ kāścideva atikruddhatvādayo daśā upāyatvena saṃgṛhya upadiṣṭāḥ | etāśca prabuddhasya pratyavamṛśyamānāḥ sadyaḥ pratiṣṭhitaspandopalabdhyupāyatāṃ p. 75) bhajante na tu anubhūyamānāḥ sā hi avasthā duḥkhādimayyeva | tato niṣkrāntastu prabuddha upadeśabalād upajātatādṛśātmasvarūpavivecanakṣamaprajñātiśayaḥ spandatattvamanubhavati yadanuśīlanaikāgryāt krameṇa suprabuddhapadavīmadhirūḍhaḥ sarvatra anubhaviṣyati - iti | vivṛtametat tasya ca spandatattvasya ityādinā vṛttau || 6 || atha jāgradvṛttyantarlīnaturyadaśāgatasvabhāvopalabdhaye ślokatrayamupāyopadeśamāha tatra yugalakaṃ tāvat yāmavasthāṃ samālambya yadayaṃ mama vakṣyati | tadavaśyaṃ kariṣye'hamiti saṃkalpya tiṣṭhati || tāmāśrityordhvamārgeṇa candrasūryāvubhāvapi | sauṣumne'dhvanyastamito hitvā brahmāṇḍagocaram || 7 || 8 || tāṃ yacchabdopalakṣitavākyanirdiṣṭām avasthāṃ p. 76) daśām āśritya āsādya puruṣasya candrasūryau manaḥprāṇau dvāvapi yugapadeva astamitaḥ pralīyete | kiṃ kṛtvā (?) tādṛgdaśāśrayaṇasāmarthyādeva brahmāṇḍagocaraṃ hitvā yadantastadbahiḥ - iti brahmāṇḍa. śarīraṃ sa eva gocaraḥ svaprasarādhikaraṇaṃ taṃ hitvā tyaktvā saṃvedyatābhāvādatikramyetyarthaḥ | kena pathā astamitaḥ (?) ūrdhvamārgeṇa sarvātiriktena alaukikena vartmanā | tathā ca##- - iti dvidhā saṃsāragocaraiva ālambanīyaṃ nijaṃ viṣayamatītya tasyāṃ daśāyāṃ madhyasthatāṃ prāpya svakāraṇa eva astameti tathā sūryaśabdoditā prāṇaprasararūpā kriyāśaktiḥ nānānāḍīsaṃcāralakṣaṇāṃ kusṛtimakhilāṃ khilīkṛtya sāmānyaprāṇarūpatāmāpannā lokātiriktena pathā svapada eva śāmyati | tataḥ sauṣumne'dhvanyastamita ityāha - suṣumnābhidhā śarīramadhyamadhyāsitā yā nāḍī p. 77) tadīye adhvani parasyāḥ pārameśvaryāḥ śakteḥ pravahaṇamārge praśāmyataḥ jñeyakāryoparāgaparityāgāt paraśaktirūpatāmāpadyete - iti yāvat | kāṃ tāṃ daśāmāśritya (?) ityāha - yāmavasthāṃ samālambya samyaktyaktasamastavastuvyāpṛtistimitasarvaśaktitayā avalambya avaṣṭabhya kasmiṃścidavasare puruṣastiṣṭhati | kiṃ kṛtvā (?) samālambyeti samālambanakriyāpūrvabhāvikriyāntaraniṣṭhaṃ vākyamāha - iti saṃkalpya iti ityevaṃ saṃkalpaṃ kṛtvā | kathaṃ (?) yadayaṃ mama vakṣyati tadavaśyaṃ kariṣye'ham iti yasya ājñātikramāt sadya eva prāṇātyayādiranarthaḥ samāpatati so'tra rājādiḥ ayam iti nirdiṣṭaḥ ayaṃ yad vastu mama kartavyataṃyā vakṣyati jalpiṣyati tadavaśyaṃ sarvātmanā parihṛtasamastānyakaraṇīyo'haṃ kariṣye saṃpādayāmi - iti yugalakasya vākyārthasaṃgatiḥ | idaṃ tu tātparyam - kenacitkāraṇena avaśyakaraṇīyavacasā prabhaviṣṇunā kārayitavyavastuvivakṣayā p. 78) ākṣiptasya puṃsaḥ tadvacanaśuśrūṣāmātraniviḍāvadhānatvāt samastavṛttipratyastamaye sati saṃvit turīyāṃ daśām avaśyamevāviśati tatpratyavamarśābhyāsāt paratattvopalabdhiḥ - iti | atra brahmāṇḍagocaraśabdena śarīrākāśasya candrasūryaśabdābhyāṃ manaḥprāṇaprasarayośca pratipādanam | prayojanam anena upadeśena pratyabhijñāpitaturīyadaśāpratyavamarśābhyāsakāṣṭhādhirohiṇaḥ prabuddhasya nikhilabāhyābhyantarādhvātikrāntaparamapadaviśrāntilābhaḥ - iti | vyākhyātametat pṛthak vṛttikṛtā yāṃ spandarūpāmavasthām ityādinā tasya tāmavasthām ityādinā ca granthena || 8 || nanu evaṃvidhā daśā sarvasya kasyacitkathaṃcit upajāyata eva tatkimupadeśena - ityāha tadā tasminmahāvyomni pralīnaśaśibhāskare | sauṣuptapadavanmūḍhaḥ prabuddhaḥ syādanāvṛtaḥ || 9 || p. 79) tadā tatra tādṛśadaśāviśiṣṭe kāle sauṣumnādhvaśabdapratipādite mahāvyomni paramākāśe samastavedyavyatiriktasvarūpatvāt śabdaguṇātmakabhūtākāśasvarūpavailakṣaṇyācca mahāvyomaśabdapratipādite svasvabhāva eva kīdṛśe (?) pralīnaśaśibhāskare pratyastamitasamastajñānakriyāprasaraprapañce mūḍhaḥ parameśatigmaraśmiparamaśaktyaṃśusparśābhāvād anidrāṇapaśupratyayanidrāvasādaḥ sauṣuptapadavatsyāt suṣuptāvasthāyāmiva bhavet | yathā suṣuptāvasthā pralīnākhilavedyaprapañcarūpāpi aprabuddhasya tatkālam anubhavasāmarthyābhāvāt mohamayyeva tathā eṣā turyadaśāpi mohātmikaiva | prabuddhaḥ punarīśvaraśaktipātaprabhāvāt prakarṣeṇa lokātiriktātiśayena buddhaḥ pratyuditasamyagjñānadṛṣṭiḥ tādṛgdaśāpratyavamarśāvasarānubhūtaturyābhogaḥ anāvṛto dehādyavacchinnāhaṃpratyayarūpeṇa p. 80) āvaraṇena viyuktaḥ syāt saṃpadyeta | tadetat tasminmahāvyomni ityādinā granthena vyākhyātaṃ vṛttau || 9 || evaṃ dehādivedyavargavyatiriktatvena sarvadaśānusyūtopalabdhṛmātralakṣaṇaikasvabhāvatvena ca upapāditasya pratipāditopalabdhyupāyasya svātmana eva śaṃkarasya yatsāmarthyaṃ tadeva avaśyakaraṇīyaśāstracoditakriyāsādhanabhūtānāṃ mantrāṇāṃ vīryam - iti prabuddhameva upalabdhatādṛgātmasvabhāvaṃ prati upadeṣṭuṃ yugalakamāha tadākramya balaṃ mantrāḥ sarvajñabalaśālinaḥ | pravartante'dhikārāya karaṇānīva dehinām || tatraiva saṃpralīyante śāntarūpā nirañjanāḥ | sahārādhakacittena tenaite śivadharmiṇaḥ || 10 || 11 || tena prastutavyākhyānena hetunā ete mantrā ārādhyadevatāvācakā varṇādisaṃniveśāḥ śivadharmiṇaḥ śivasya parameśvarasyānanyasādhāraṇaḥ sarvajñatvādirguṇo p. 81) dharmaḥ sa vidyate yeṣāṃ te tathā śivādabhinnasvarūpā ityarthaḥ | kena hetunā (##? sāmarthyaṃ śaktim ākramya uccicārayiṣāvasthāyāṃ tadabhedopapattyā svīkṛtya sarvajñabalaśālinaḥ sarvajñasya śivasya balena śaktyā ślāghamānā santaḥ adhikārāya pravartante yathāsvaṃ pratiniyatakāryasaṃpādanasvāmyārthyaṃ prasaranti | ete hi anāsāditaparameśvarābhedadaśā utpādavināśadharmakavarṇamātrātmakāḥ tṛṇamapi kubjayitumaśaktāḥ uktabalākramaṇena tu niyatetikartavyatāsahāyā dīkṣādivṛścikaviṣākarṣaṇāntaparāparasvakāryasaṃpādanādhikārāpratihataśaktayo bhavanti | yadyevaṃ sarvamantrāṇāmuktabalākramaṇalakṣaṇavīryasāmyaṃ tat kathameṣāṃ bhinnādhikāritvaṃ sarve sarvārthasādhanādhikṛtāḥ kathaṃ na bhaveyuḥ (?) - ityatra parameśvaraparikalpitaniyatiniyantritatvameva p. 82) hetuṃ pratipādayitumupamānamāha - kathamete mantrā niyatādhikārāya pravartante sādhakānāṃ (?) - dehināṃ karaṇanīva yathā hi dehādimātrānityavastuvyavasthitātmābhimānānāṃ sarvaśarīrabhṛtāṃ karaṇāni indriyāṇi yataḥ karaṇavargo'yam ityatra pratipāditayuktyā parameśvarādeva cetanatvāpādanahetupravṛttyādilābhasāmye satyapi karaṇāni tatparikalpitaniyatiśaktibalāt śabdādiviṣayaprakāśanamātraparyavasitasāmarthyāni yathāsvaṃ pṛthakpṛthagadhikārāya pravartante na sarvāṇi sarvasmai tathaivaite mantrāḥ sādhakānāṃ svīkṛtaparasvabhāvāhaṃbhāvapratipattīnāṃ yathāniyamitādhikārāya pravartante tasmāt karaṇavat sarvajñabalaśālino'pi mantrā niyatādhikārā eva | tataśca śivadharmiṇo mantrā yatkṛtādhikārāḥ santo nirañjanā añjanāt vācyoparāgarūpāt malāt varṇādirūpabhāvanātmakādvā niṣkrāntāḥ ata eva śāntarūpāḥ śāntaṃ śuddhaṃ saṃvinmātrāvaśeṣatvāt p. 83) nirvikāraṃ rūpamātmā yeṣāṃ te tādṛśāḥ santaḥ tatraiva śive paramakāraṇe svasvabhāve saṃpralīyante tadaikyamupagacchanti | kena sākam (?) ārādhakacittena saha sādhakamanasā sākaṃ | tasyāṃ hi daśāyāmabhisamdhyupādhivirahāt svābhāvikamātrāvaśeṣaṃ yat sādhakacittaṃ tena sākam | kimanena tāttvikamantravīryaṃ patipāditaṃ bhavati (?) tadidaṃ bhavati - mantracetasoḥ udayāstamayadaśayoḥ paramakāraṇāt śivādabhedaḥ - iti mantrātmakatayā sādhakacittātmakatayā ca śivaśaktireva varṇasaṃkalpādirūpadhāriṇī uditā satī saṃprati anāsāditasvasvabhāvabalasparśapratipattīnāṃ sādhakānāṃ bhedavibhramamutpādayantī niyatārthasādhanādhikārāya paryavasyati | yastu yathāpratipādite svasvabhāve eva sudṛḍhātmapratipattiḥ tasya udayāstamayajñasya sarvamantrāḥ p. 84) sarvārthasādhanādhikāriṇo bhavanti tattaditikartavyatāsāhityaniyamādyapekṣāṃ vinā ā satāṃ vā mantrāḥ yadyadvacanaṃ yena yenābhisaṃdhinā uccārayati tat tasyāmoghamantratāmāpadyate - iti svabhāvabalākramaṇameva siddhaṃ svato mantrāṇāṃ vīryaṃ pratyavamraṣṭavyaṃ yoginā - iti tātparyārthaḥ | upalakṣaṇārthaṃ mantavyaṃ caitat | uktopapattyā na kevalaṃ mantrā eva śivadharmiṇo yāvanna kācitkriyā jñānaṃ kāryaṃ jñeyaṃ vā vastu saṃbhavati yat paratattvābhedāpattilabdhātmakaṃ sat śivātmakameva na bhavati - iti samanantarameva vakṣyati | vyākhyātam etat vṛttau yadbalaṃ nirāvaraṇācidrūpam ityādinā || 11 || iti rājānakaśrīrāmaviracitāyāṃ spandavivṛtau vyatiriktasvabhāvopalabdhirnāma dvitīyo niṣyandaḥ || 2 || p. 85) atha viśvasvabhāvaśaktyupapattirnāma tṛtīyo niḥṣyandaḥ || idānīṃ pakṣāntaropanyāsabhaṅgyā prakaraṇārambhaślokāparārdhapratijñātaṃ svasvabhāvasyaiva śivasya viśvavyaktimayaśakticakravibhavanaśīlatvamavasarapraptam upapattyupalabdhibhyāṃ nirvāhayituṃ ślokatrayamāha yasmātsarvamayo jīvaḥ sarvabhāvasamudbhavāt | tatsaṃvedanarūpeṇa tādātmyapratipattitaḥ || 1 || tena śabdārthacintāsu na sāvasthā na yā śivaḥ | bhoktaiva bhogyabhāvena sadā sarvatra saṃsthitaḥ || 2 || iti vā yasya saṃvittiḥ krīḍātvenākhilaṃ jagat | sa paśyansatataṃ yukto jīvanmukto na saṃśayaḥ || 3 || p. 86) yasya iti vā saṃvittiḥ sa jīvanmukta iti saṃbandhaḥ ityevam idānīmeva pratipādyaprakāreṇa yasya vā sādhakottamasya saṃvittiḥ samyak jñānaṃ sa satatam avyavadhānena sarvāvasthāsu yuktaḥ samāhitaḥ uktavakṣyamāṇopadeśadṛśā svabhāvabalapariśīlanāpramattaikāgramānasaḥ sa jīvan niyatadehādhikaraṇān prāṇān dhārayan eva muktaḥ sarvavyāpakasarvātmakasarveśvarasvatantrasvasvabhāvāhaṃkārapratipattidārḍhyena janmādivirodhāt niṣkrāntaḥ parameśvara eva saṃvṛtta - ityatra na saṃśayo na bhrāntiḥ svasaṃvedyopapattyupalabdhiniṣprakampatvāt asya arthasya | kiṃ kurvan jīvanmuktaḥ (?) akhilam aśeṣamanantavastuvyaktivicitraṃ jagat viśvaṃ krīḍātvena svanirmitacarācarabhāvakrīḍanakoparacitalīlāmātratayā paśyan vibhāvayan | sarvo hi janaḥ anunmiṣitasvasvabhāvanibhālanakṣamavimalavijñānadṛṣṭirātmano'nyonyataśca p. 87) vibhinna idamakhilaṃ bhāvajātaṃ kutaścidanyataḥ kāraṇāt udbhūtam aniśaṃ manyamānaḥ tadbhāvajanyaharṣaśokabhayādivikārān anubhavan bhavādhvani punaḥ punaḥ janmādibandhanabhājanatāṃ bhajate | yastu pratipādyaprakāreṇa utpannaparasaṃvidabhivyaktiḥ sa yathā kaścit krīḍāparaḥ svaparikalpitaiḥ bhayakrodhādikāraṇabhūtabhāvapraticchandakaiḥ krīḍan tadyāthātmyaveditvāt bhayādivikārakāluṣyaṃ manāgapi nāpadyate tathaiva bhāvānāṃ svasvabhāvaśaktivijṛmbhitamātratayā yāthātmyavedī san san manāgapi vikṛtiṃ na āpadyate | evaṃ sarvaṃ krīḍātvenaiva paśyan jīvanneva muktaḥ | kathaṃ yasya saṃvittiḥ (?) iti - tenetyādiślokena pratipādayati tena vakṣyamāṇena hetunā śabdārthacintāsu sā avasthaiva nāsti yā na śivaḥ - iti yasya saṃvittiḥ sa jīvanmuktaḥ iti | śabdo'rthapratyāyakaḥ padasamudāyaḥ arthojātyādibhedāt bahuvidham p. 88) abhidheyaṃ vastujātaṃ tayoḥ cintā tathā tathā vikalpanāḥ anantacintanīyavastūparāgāt vicitrāṇi jñānāni yanmayo vyavahāraḥ etāsu śabdārthacintāsu sā avasthā daśā na kācit śabdacintārūpā arthacintārūpā vā saṃbhavati yā śiva eva sākṣāt na bhavati | yata evaṃ tadā bhoktā anubhavitaiva īśvaraḥ sadā nityaṃ sarvatra sarvāsu avasthāsu bhogyabhāvena anubhavanīyavastvātmanā sthito na pṛthak kiṃcit bhogyaṃ nāmāsti tattvānavamarśamātravijṛmbhitam etat bhoktṛbhogyavibhāgarūpam | kena hetunā na sāvasthā na yā śivaḥ (?) ityāha - yasmāt jīvaḥ ātmā sarvamayo viśvarūpaḥ parasparavyatiriktapratipattiḥ jīvasyāpi yo vyavahāraḥ so'pi vedyavedakābhedapūrvakatayaiva upapanna - ityarthaḥ kuta etat (?) tatsaṃvedanarūpeṇa tādātmyapratipattitaḥ sarvabhāvasamudbhavāt p. 89) sarvamayo jīvaḥ tasya kasyacit saṃvedyasya ghaṭasukhādeḥ yat saṃvedanaṃ jñānaṃ tasya yat svabhāvaḥ tena hetunā yā tādātmyapratipattiḥ tadabhedasaṃvit tato hetoḥ nirvartamāno yaḥ sarvabhāvasamudbhavaḥ sarveṣāṃ bhāvānāṃ utpattiḥ tasmāt sarvamayo jīvaḥ | kimuktaṃ bhavati - jīvasyaiva vyavahāro vicāryamāṇo'yaṃ vastuyāthātmyamupapādayati | tathāhi - ayaṃ svaviṣayaṃ saṃvidanneva samudbhāvayati sṛjati saṃvedyamānameva hi vastu svarūpaṃ labhate na tu asaṃvedyamānaṃ saṃvedyamānatā ca tena tena rūpeṇa prakāśamānatā prakāśamānatvaṃ ca prakāśādavyatiriktaṃ nānyat kiṃcit | yadāha nyāyavādī cetanāccāpi vedyatvādatadrūpāpravedanāt | iti | evaṃ ca yat yat ayaṃ jīvaḥ saṃvetti tattadasya śarīrameva saṃpadyate na tu niyataśirapāṇyādyavayavasamniveśa p. 90) eva so'pi hi asya saṃvedyamānatāvasthāyāmeva śarīrībhavati anyadā tu vyatirikto viṣaya eva | tathā ca - saṃvedyamānatvasāmānyāt dvividhaṃ śarīramasyāmnātaṃ tattvavidbhiḥ bhūtātmakaṃ bhāvātmakaṃ ca tatra māyāśaktivaibhavavismāritatāttvikasvabhāvatayā vastusaṃvedanāvasare svarūpāparāmarśatvamukulitasāmarthyo'yaṃ jīvaḥ avacchinnāhaṃkārāspadatayā śiraḥpāṇyādimaccharīratvena yat parāmṛśati tat asya sṛṣṭyādimayatvāt bhūtātmakam - ityuktam | yattu vyatiriktaṃ śabdādiviṣayatvena parāmṛśati tadbhāvātmakaṃ | paramārthe tu vicāryamāṇe dvayamapyasya śarīraṃ saṃvedyamānatvāviśeṣāt | evaṃ saṃvedyamānatālakṣaṇabhāvasaṃsargāvasthāyāṃ jīvaḥ saṃvedyavastvavyatirekāt sarvamayo viśvarūpaḥ sthito'pi san tathāvastusaṃvedanatattvaparāmarśānunmeṣāt sarvamidam ātmavyatiriktakāraṇāntaralabdhātmakatvena ātmanaḥ parasparataśca pṛthaktvena vyavacchindan p. 91) ātmānaṃ ca dehādyanityabhāvāhaṃbhāvena adhyavasyan janmādibandhabhāk saṃsārī jīva iti vyapadiśyate | yadā tu śivadivākaraśaktyaṃśupātajanitaprabodhonmiṣitaviśadadṛṣṭisphuṭatara##- yathāvasthitavastusaṃvedanaparāmarśaśaktibhirvyaktibhāk bhavati tadā sa eva saṃkalpamātravilikhitāvicitraviśvavyaktimayaśakticakraḥ śivaḥ saṃpadyate | tena uktam - tattadvastusaṃvedanasvabhāvabalena yā tādātmyapratipattiḥ saṃvedyamānavastvabhedasaṃvittitaḥ sarvabhāvasamudbhavaḥ tasmāt jīvaḥ tāvat sarvamayaḥ tena ca tasya sarvamayatvapratipattilakṣaṇena hetunā sā avasthā nāsti yā śivamayī na bhavati tataśca bhoktaiva īśvaro bhogyabhāvena īśitavyavasturūpatayā sadā sarvatra saṃsthitaḥ | evaṃ yasya vā saṃvittiḥ sa jīvanmukta - iti vākyasamanvayasaṃkalanārthametat p. 92) punaruktam - ityanena ślokatrayeṇa ātmana eva viśvarūpatvena sthitiḥ pratipāditā viśvaprapañcasya nimittāntarānupapatteḥ | yathoktaṃ brahmavidā kalpayatyātmanātmānamātmā devaḥ svamāyayā | sa eva buddhyate bhedāditi vedāntaniścayaḥ || iti | tathā anyenāpi stutidvāreṇoktam vividhairupādhibhiravasthitairbahiḥ sphaṭikādivattava vicitratocyatām | yadi te kadācana kathaṃcana kvacidbhavituṃ kṣamāstvadavabhāsataḥ pṛthak || paramāṇupākapariṇāmavibhramādyuta vā vivarta iti viśvamiṣyatām | vibudhottamairyadiha tadvikalpanāstava śaktireva na tathopapādayet || tadihāpi ca pratinimeṣamunmiṣannimiṣadvikalpavividhāṃśumaṇḍalaḥ | atha cātiśuddhavapuradbhutaikabhūḥ sphurasi tvameva śiva cinmayo maṇiḥ || p. 93) vyākhyātametat vṛttau pṛthak pṛthak sarvātmaka evāyamātmā ityādinā tena tathāvidhena ityādinā evaṃ svabhāve yasya ityādinā ca granthena || 1 || 2 || 3 || iti śrīrājānakaśrīrāmaviracitāyāṃ spandavivṛtau viśvasya svasvabhāvaśaktimātratvopapattirnāma tṛtīyo niḥṣyandaḥ || 3 || p. 94) atha abhedopalabdhirnāma caturtho niḥṣyandaḥ || idānīmiyameva upapattiḥ sugṛhītā satī abhedopalabdhyupāyaḥ - iti pradarśayituṃ mantranyāsādisamastavidhisaṃskārakatvamasyāḥ pratipādayitumāha ayamevodayastasya dhyeyasya dhyāyicetasiḥ | tadātmatāsamāpattiricchataḥ sādhakasya yā || 1 || tasya kasyacit dhyeyasya tena tenākāreṇa smartavyasya mantravācyasya devatāviśeṣasya udayaḥ tattadarthakriyāsaṃpādinā amoghaśaktinā tena tenopāsyenākāreṇa prathanam kva adhikaraṇe (?) - dhyāyicetasi dhyāyinaḥ smartuḥ saṃbandhini cetasi saṃkalpe ko'sāvudayaḥ (?) - icchataḥ icchāvasthāyāṃ p. 95) vartamānasya mantramuccicārayiṣoḥ sādhakasya abhiyuktasya vastusāmarthyasiddhā yā tadātmatāsamāpattiḥ tasya dhyeyasya ya ātmā svarūpaṃ tasya bhāvastadātmatā tayā samāpattirekībhāvaḥ | idamatra tātparyam - nyāsādihetormantroccāraṇecchāvasthāyāṃ mantraruddhānyadevatākārāyāṃ sādhakacetasaḥ svayamaprayatnena saṃpādyamānaṃ yadabhinnarūpatvaṃ sa eva parāmarśakṣamasaṃvido dhyāturmukhya ārādhyadevatāyāḥ pratyakṣadarśanarūpa udayo na tu vyatirekavibhāvyamānākāratā - iti anayaiva saṃvidā śivarūpatāpatteḥ | śivo bhūtvā śivaṃ yajet | ityasya vidheḥ caritārthatvam | ayameva tatsaṃvedanadvāreṇa ityādinā vyākhyātametat vṛttau || 1 || asyā eva saṃvido vidhyantarasaṃskārakatvamāha iyamevāmṛtaprāptirayamevātmano grahaḥ | iyaṃ nirvāṇadīkṣā ca śivasadbhāvadāyinī || 2 || p. 96) iyameva yathāpratipāditā śarīrādivinaśvaravastvālambanāhaṃpratyayarūpasya svaprakāśavyatiriktavedyabhāvapratītimayasya mithyājñānasya ucchedāt anavacchinnasvacchasvacchandasvabhāvamātraikatattvopalabdhirūpā saṃvit samyag jñānam amṛtaprāptiḥ amṛtasya avināśinaḥ śivātmakasyātmanaḥ prāptirupalabdhiḥ kila arthānugatāmṛtaprāptirbhavati na tu dravyaviśeṣātmakasya jaḍasyānityasya vastunaḥ kasyacit prāptiramṛtaprāptiḥ sā hi jīvasya kālāntarasthāyiśarīratvakāraṇabhāvāt etadupacāreṇa evamucyate | tathā ayamevātmano grahaḥ yā evaṃvidhā mantroccāraṇecchākṣaṇabhāvinī saṃvit so'yamevātmano jīvasya graho grahaṇaṃ teṣu teṣu hi dīkṣādiṣu vidhiviśeṣeṣu ātmanaḥ śiṣyasaṃbandhinaḥ svasya vā grahaṇaṃ śāstreṣu upadiśyate | yathā udāhṛtaṃ vṛttau ātmao grahaṇaṃ kuryāddīkṣākāle gururdhiyā | p. 97) iti | tena tādṛgvidhisaṃpattaye parikalpitarūpaviśeṣasyātmano yā paramakāraṇabhūtasvabhāvābhedasamāpattirupajāyate sā parāmṛśyamānā ātmagrahaṇātmakavidhisaṃpadikā bhavati na tu anyathā tasyāmūrtasya grahaṇaṃ saṃbhavati grahītuḥ paramātmanaḥ sarvavyāpakasaṃvidrūpāt tasyābhinnatvāt | tathā iyameva nirvāṇadīkṣā nirvāṇaṃ nirvṛtirdvaitapratyayalakṣaṇakṣobhaparikṣayāt ātyantikī praśāntiḥ saṃvidaḥ svasvabhāvavyavasthitiḥ tadarthā dīkṣā svarūpasaṃbodhadānātmako bhedamayabandhakṣapaṇalakṣaṇaśca saṃskāraviśeṣaḥ sā caivaṃrūpā nirvāṇadīkṣā iyameva pratipāditā saṃvit etatkāraṇatvāt tasyāḥ | yata eṣā saṃvit śivasadbhāvadāyinī śivasya svasvabhāvasyaiva parameśvarasya yaḥ sadbhāvaḥ sattā yena rūpeṇa ahamevāsmi p. 98) iti pratipattirabādhitā siddhyavasthāyāmupapadyate tasya dāyinī pratipādikā sa hi niruttaraḥ saṃskāraḥ suprabuddhagurorgocaraḥ paramaśivātmakasvarūpaprāptimātro na tu bāhyasādhanasādhyavidhiviśeṣātmaka iti | vyākhyātametat iyameva sā mithyājñānaśūnyasya ityādinā vṛttau || 2 || evamuttamavidhisaṃskārakāraṇatvamasyāḥ saṃvidaḥ pratipādya idānīṃ siddhyantarakāraṇatvaṃ saṃsārivyavahāranidarśanena pratipādayituṃ ślokadvayamāha yathecchābhyarthito dhātā jāgrato'rthān hṛdi sthitān | somasūryodayaṃ kṛtvā saṃpādayati dehinaḥ || 3 || tathā svapne'pyabhīṣṭārthānpraṇayasyānatikramāt | nityaṃ sphuṭataraṃ madhye sthito'vaśyaṃ prakāśayet || 4 || p. 99) yathā dehino dehamātrameva ātmatvena pratipannasya sarvasya saṃsāriṇo jāgrato yathāsvaṃ viṣayagrahaṇavyagrendriyavṛttilakṣaṇāṃ jāgarāvasthām anubhavato hṛdi sthitān āśayaniviṣṭān draṣṭum abhīṣṭān bhāvān icchābhyarthitaḥ icchayā didṛkṣārūpayā abhyarthitaḥ tadavasthāsvabhāvabalāt tādātmyasamāpattyā tadarthasaṃpatteḥ yācita iva dhātā sarvakartā parameśvaraḥ paramātma saṃpādayati yathābhiprāyaṃ cakṣuṣoḥ udayam abhipretārthāvadhāraṇamātrāvadhānarūpasvarūpaprathanaṃ vidhāya - ityupamānavākyam | idamatra tātparyam - yo yaḥ kaścit saṃsārī yamevārthaṃ draṣṭumutpanneccho bhavati sa taddidṛkṣāvasthāyāṃ jhagityavaśa eva paramātmānaṃ dhātāramabhedena āviśati sā avasthā asya prārthanā - ityupacaritā tatpūrvakatayā abhīṣṭārthaprāpteḥ | p. 100) sa tayā abhyarthito dhātā tāvanmātrārthaprathanāya avadhānātmanā cakṣuṣoḥ svarūpavyaktilakṣaṇamudayaṃ kṛtvā saṃnihiteṣvapi anyeṣu bahuṣu dṛśyeṣu yaddidṛkṣayaiva abhyarthitaḥ tamevārthaṃ pradarśayati nānyat | cakṣuṣorudayaṃ kṛtvā - iti upalakṣaṇamātrametat mantavyam | tena śuśrūṣābhyarthitaḥ śravaṇayorudayaṃ kṛtvā śravyāntarasaṃnidhāvapi śuśrūṣitameva arthaṃ śrāvayati dhātā dehinaḥ - iti sarvendriyeṣvapi yojyam | cakṣuṣośca somasūryaśabdena pratipādanena viśvarūpāt dhāturjīvasya vāstavābhedapratipādanaprayojanam | upalakṣaṇārthaṃ ca vṛttikṛtaiva vyākhyātam cakṣurādiṣvavadhānena ityatrādigrahaṇāt | itthaṃ sarvajīvānāṃ sarvārthaprathanamicchāpūrvakaṃ bhavat sā ca icchāvasthā saṃsāriṇaḥ paramakāraṇābhedarūpā - iti parameśvara eva svatantro yatheṣṭamidamakhilaṃ prakāśayati - p. 101) iti paramārthaṃ tadīyamāyāśaktijanitadehādivyavacchedāḥ saṃsāriṇo na prapadyante | yastu prabuddha uktopadeśābhyāsaprakarṣakaṣaṇapāṣāṇaniśitīkṛtaprajñākṛpāṇīnikṛttakalpa##- saṃsmaryamāṇaḥ taṃ pratyabhijñātumalam - iti siddhāvyatirekasamādhiyoginaṃ prati idamupameyavākyenopadiśyate | yathā vā taireva pratipāditayuktyā icchābhyarthitaḥ san sarvārthān prathayati tathaiva tena prakāreṇa nityaṃ sarvadā sarvāsu jñātṛjñeyasaṃbandhadaśāsu praṇayasya icchāvasthāyāṃ tādātmyapratipattirūpāyāḥ prārthanāyāḥ anatikramāt anullaṅghanāt pratyavamarśāvahitatvena anupekṣaṇāt svapne'pi svavyāpāroparatacakṣurādau manomātragrāhyasvasṛṣṭiviṣayāyāṃ svāpāvasthāyāṃ yāvad abhīṣṭān sādhakābhimatāneva arthān sphuṭataram p. 102) atiprakaṭaṃ kṛtvā madhye sthito hṛdaye sadāsīno'vaśyaṃ niyamena asau dhātā prakāśayet prathayet - iti tathetyāderupameyavākyasyārthaḥ | tātparyaṃ punaridaṃ - yaḥ sarvadā sarvānubhaveṣu dhātuḥ sarveśvarasya svasvabhāvasya tallīnatvalakṣaṇaṃ praṇayaṃ svasāmarthyasiddhaṃ pratikṣaṇapratyavamarśāvahitatvāt nātikrāmati tasyāsau dhātā jāgaravat svapne'pi abhimatānevārthān prakāśayati na tasya svapnapadārthāḥ svātantryeṇa pravartamānāḥ sarvakartṛtvalakṣaṇasvaśaktipratibandhamudbhāvayanti asaṃsāritvāt kiṃtu svatantraḥ svaśaktyā yatheṣṭaṃ tān sṛjati | yathāha bhartṛhariḥ pravibhajyātmanātmānaṃ sṛṣṭvā bhāvān pṛthagvidhān | sarveśvaraḥ sarvaśaktiḥ svapne bhoktā prapadyate || iti | ata eva svapnasvātantryametat - ityuktam | tasya svapnajāgarayorviśeṣo nāsti - iti tamovaraṇanirbhedaḥ sa evoktaḥ | dehādyahantājanito'navacchinnasvamāhātmyanirodhaḥ p. 103) tamaḥ tena varaṇaṃ sthaganaṃ svabhāvatirodhānaṃ tasya nirbhedo'nantanijavaibhavābhivyaktivaśāt vināśaḥ sa hi tasyāmavasthāyāmāvirbhavati | vyākhyātametat vṛttau pṛthak pṛthak yathā asya anabhivyaktasvasvarūpasya ityādinā | tathā svapne'pyabhīṣṭārthāneva paśyati ityādinā granthena || 3 || 4 || atha evaṃvidhasamādhivyutthānamātrāt saṃsārisamānatāṃ yoginaḥ pratipādayan nityayuktatāṃ draḍhayitumāha anyathā tu svatantrā syātsṛṣṭistaddharmakatvataḥ | satataṃ laukikasyeva jāgratsvapnapadadvaye || 5 || anyathā tu uktātprakārāt anyena prakāreṇa sarvakartuḥ svatantrasya parameśvarasya ekasya mamaivedaṃ p. 104) jagatkāryam - iti pratipattyabhāvarūpeṇa vartamānasya yogino jāgratsvapnapadadvaye jāgarasvāpadaśayoḥ taddharmakatvataḥ sargaguṇātmakatvāt sṛṣṭiḥ nānābhāvanirmitiḥ satatam ātmatattvasaṃvidudayāt svatantrā syāt vāstavena svatantrasvātmamātrakartṛtvena aparāmṛśyamānā satī vicitravibhramadānasvacchandā durnivāratādṛksāmarthyaprasarā bhavet | kasyeva (?) - laukikasyeva saṃsāriṇo lokasya yathā | idamatra tātparyam - jāgarāsvapnalakṣaṇaṃ padadvayaṃ sargasvabhāvaṃ tatra hi jñānajñeyabhāvena pārameśvaryāḥ śakteḥ sthitiḥ pratipāditā tādṛśi asmin dvayātmake padadvaye yo yogī yathoktasaṃvittisamādhānāparityāgāt apyutthitaḥ syāt tasya sarvathā svatantre sarvakartari svātmani suvyavasthitasya p. 105) sṛṣṭisvabhāvaṃ tatpadadvayaṃ śaktipratibandhāya na prabhavati yastu ato'nyathā syāt sa lokavannijayaiva bhāvasṛṣṭyā paravaśīkriyate - iti nityayuktena yoginā bhāvyamityarthaḥ | tadetat anyathā svarūpasthityabhāve ityādinā vyākhyātametadvṛttau || 5 || idānīmatītānāgatavyavahitaviprakṛṣṭādivastuvijñānamanayaiva saṃvidā sulabham ##- yathā hyartho'sphuṭo dṛṣṭaḥ sāvadhāne'pi cetasi | bhūyaḥ sphuṭataro bhāti svabalodyogabhāvitaḥ || 6 || evaṃ yatparamārthena yatra yena yathā sthitam | tattathā balamākramya na cirātsaṃpravartate || 7 || p. 106) yathā hi kasyacit sāvadhāne tadarthadidṛkṣāniviḍaprayatne'pi cetasi sati jhagiti dṛṣṭamātro'rthaḥ asphuṭaḥ aprakaṭo bhāti prathate bhūyo'nantaraṃ svabalodyogabhāvitaḥ svasyātmanaḥ sarvajñasya balaṃ sāmarthyaṃ jñatvādilakṣaṇā śaktiḥ tayā udyogaḥ udyamo niviḍatarāvadhānatayā darśanotsāhaḥ tena bhāvito lakṣitaḥ san sphuṭataro bhāti pratyabhijñāyamānaniravaśeṣaviśeṣaḥ so'yam iti prathate - ityupamānavākyam | asyedaṃ tātparyaṃ - yasya kasyacit draṣṭumabhīṣṭo'rtho jhagiti visphāritamātracakṣuṣo na samyak dṛśyatāmāpadyate punaḥ kṣaṇāntare taddeśagatasyaiva tathaiva nyakṣanikṣiptākṣasya sphuṭataraḥ prakāśate tatra ko hetuḥ (?) - na hi tena draṣṭṭavyatiriktaṃ viśeṣadarśanasādhanaṃ kiṃcidāhriyate tena tāttvikasvabhāvānupraveśa p. 107) eva tasya saṃjāyate yadbalasparśāt tasya so'rtho yāthātmyena prathate - tataḥ svabalodyogamātraṃ sarvārthaprakāśanasādhanaṃ sarvadehināṃ nānyatkiṃcit | evaṃvidhārthaprakāśanaṃ sarvaprāṇisādhāraṇamapi prabuddhasya yogina eva pratyavamṛśyamānaṃ sat tathā prakāśate nānyasya māyātimiratiraskṛtasamyagdarśanasya iti yogī eva anena upadeśena smāryate evam ityādyupameyavākyoktena | yathā hi asphuṭadṛṣṭo'rthaḥ svabalamevākramya sphuṭataraṃ prakāśate evam anenaiva upamānavākyoktena prakāreṇa balaṃ svasvabhāvasāmarthyam ākramya didṛkṣākṣaṇe tat abhedena adhiṣṭhāya vartamānasya yoginaḥ tathā tenaiva tattadavasthākāradeśakālādyavisaṃvādinā prakāreṇa saṃpravartate samyagabhivyaktimeti samyak p. 108) jñeyatayā abhimukhībhavati | kiṃ tadvastu (?) - paramārthena tattvato yat vastu gavādi yathā yena avasthātmanā prakāreṇa yena yādṛśena viśiṣṭasāsnādimatā ākāreṇa yatra yasmin vyavahitaviprakṛṣṭādau deśe bhūtādau vā kāle sthitaṃ tattathā saṃpravartata - iti | ayamatra bhāvārthaḥ - asphuṭe'rthe dṛṣṭe tasya sphuṭatarāvabhāsāya sarvajñasvasvabhāvābhedo yaḥ sarvasya kasyacit aprayatnena utpadyate prabuddhaḥ tatparāmarśābhyāsāt deśakālādivyavahitānapi yathābhimatānarthān tattvato jānāti - ityabādhitāyāṃ yuktau sthitāyāṃ sarvajñatvādiguṇābhivyaktau ayameva hetuḥ | ata evoktam parimitaviṣayamatītānāgatajñānaṃ na kiṃcidāścaryaṃ nirāvaraṇasvasvabhāvatvāt iti | tasyāṃ hi daśāyāṃ deśakālādyaniruddhaṃ svasvabhāvabalamabhivyajyate | p. 109) asphuṭo'rtho dṛṣṭaḥ ityupalakṣaṇārthametanmantavyam tena śrutādiṣvevameva yojyam | etena ca dṛśyāderarthasya sphuṭataradarśanādyarthaṃ prayatnaviśeṣāvasthāyāṃ saṃpādyamānena pratiṣṭhitaspandānupraveśena sarvabuddhyakṣavyāpārātmakajāgradavasthāśrayaḥ paratattvopalabdhyupāyaḥ prasaṅgāt pratipādito veditavyaḥ vyākhyātametadvṛttikṛtā ślokadvayaṃ pṛthak pṛthak yathā kila dūrasthita ityādinā tathā tenaiva prayatnaviśeṣeṇa ityādinā granthena || 6 || 7 || athaitayaiva yuktyā kṣuttṛṣṇādijayaṃ pratipādayitumāha durbalo'pi tadākramya yataḥ kārye pravartate | ācchādayedbubhukṣāṃ ca tathā yo'tibubhukṣitaḥ || 8 || yato yasmāddhetorbalaṃ sarvakartṛtvasvātantryalakṣaṇaṃ p. 110) sāmarthyamātmīyamākramya pūrvoktayā yuktyā tatrāvyatirekeṇa sthitvā durbalo'pi apacitadehadhātutvāt asamartho'pi san kaścit kārye bhārodvahanādivyāpāre pravartate kriyāpradhāno bhavati - etat dṛṣṭāntavākyam | asyedaṃ tātparyam - yaḥ parikṛśakāyatvāt aśakta eva saṃdhyādivyāpāramārabhamāṇaḥ abhyāsabalāt viṣayāntare balavattareṇāpyaśakyaṃ vyāyāmādikarma kartuṃ prabhavati tasya tathā sāmarthyotpattau prākpratipāditayuktyā svasvabhāvabalākramaṇamekaṃ varjayitvā nānyatkiṃcinnimittam | tattu yatheṣṭasarvakartṛtvalakṣaṇaṃ balamātmatattvasya māyīyaḥ kartā māyāpratibaddhaśaktitvāt niyatakāraṇāntarāpekṣaniyatakāryasaṃpādanasāmarthyaṃ manyate | so'pīdamahaṃ kartuṃ śaknomi - ityavikalotsāhadaśāyāṃ tadeva balamavalambamānaḥ tatkāryasaṃpādanakṣamo bhavati - iti yuktiryogina eva pratipattigocarī bhavati - iti tāmetāṃ dṛṣṭāntīkṛtya p. 111) taṃ pratyeva idaṃ dārṣṭāntikavākyena upadiśyate - yathā durbalo'pi balavatsaṃpādyakāryasapādanasamarthaḥ svasvabhāvabalākramaṇādeva bhavati tathā tenaiva prakāreṇa sarvakāryasaṃpādanasvatantraṃ svabalamākramya tat svaśaktitayā adhiṣṭhāya yo'tibubhukṣitaḥ atyarthaṃ bhojanecchāviṣṭaḥ sa tāṃ bubhukṣām ācchādayet sthagayet nyakkuryāt nityatṛptākṛtakasvarūpasāmarthyaprathanāt annādyabhyavahārakāraṇameva kṣunnivṛttyādikāryam - iti niyatiśaktipratibandhavidalane sati atyantaṃ tāṃ tirobhāvayet nityatṛpta eva syādityarthaḥ | durbalaḥ kṣīṇadhāturapi ityādinā vyākhyātametadvṛttau || 8 || evaṃ pṛthak sarvajñatvasarvakartṛtvādiguṇavyaktyupāyopapattīḥ pratipādya punarekopapattinidarśanena p. 112) tāḥ pratipādayitumāha anenādhiṣṭhite dehe yathā sarvajñatādayaḥ | tathā svātmanyadhiṣṭhānātsarvatraivaṃ bhaviṣyati || 9 || anena ātmanā cetayitrā adhiṣṭhite ahamiti pratipattyā adhyāsite dehe śarīre sarvajñatādayaḥ śarīrāśrayāṇi sarvāṇi jñeyāni kāryāṇi ca teṣu jñatā jñātṛtvamādiryeṣāṃ tānyeva kartṛtvādayo dharmāḥ yathā sarvasya sthitā - iti dṛṣṭāntavākyam | asyedaṃ tātparyam - yadyadayamātmā ahamiti-pratipattyā adhitiṣṭhati tattadasya śarīram tadāśrayaṃ ca sarvamayaṃ sthūlaṃ sūkṣmaṃ vā jñeyaṃ kāryaṃ ca jānāti ca karoti ca - ityanena nidarśanena tathaiva tenaiva prakāreṇa ahaṃtayā dehādhiṣṭhānavat svātmani svasvabhāve na duḥkhaṃ na sukhaṃ yatra ityādinoktalakṣaṇe dehādivyatiriktaviśuddhādvayacinmātravapuṣi adhiṣṭhānāt ahaṃtayā adhyāsanāt evaṃ śarīrāśrayasamastajñeyakāryavastu p. 113) jñātṛtvādivat sarvatra sakaleṣvapi bhuvaneṣu yoginaḥ sarvajñatādayo bhaviṣyanti avaśyamabhivyaktiṃ yāsyanti parasparavyatirikta-dehamātrāhaṃbhāvalakṣaṇa##- sarvajñatādayaḥ sarvatra abhivyajyanta eva ityarthaḥ | anena ātmasvabhāvena ityādinā vyākhyātametat vṛttau || 9 || evaṃ vyādhivalīpalitādyucchedāya upapattimāha glānirviluṇṭhikā dehe tasyāścājñāntaḥ sṛtiḥ | tadunmeṣaviluptaṃ cetkutaḥ sā syādahetukā || 10 || glāniḥ māndyādijanitā harṣahāniḥ sā dehe śarīre viluṇṭhikā dhātubalavarṇatejaḥśaktyādīnāṃ haṭhena hartrī tasyāścājñānataḥ pratipāditatattvāvagamābhāvāt p. 114) sṛtiḥ saraṇaṃ pravṛttiḥ tat ajñānam unmeṣaviluptaṃ cet unmeṣeṇa vakṣyamāṇena svabhāvālokavikāsena viluptaṃ vicchinnaṃ nirmūlatāṃ nītaṃ yadi tadā asau glāniḥ ahetukā kāraṇarahitā kuto bhavet na bhavedeva nirnimittasya utpādābhāvāt ajñānaṃ nāma janma-pariṇāma-vivṛddhi-kṣaya##- janmādivikārādhikaraṇe kalevarādau ātmābhimānaḥ yasmiṃśca sati aprabuddho janaḥ tadvikārān janmādīn ātmani āropayan glānyā viluṇṭhyate | yastu vakṣyamāṇonmeṣapariśīlanād āvirbhūtasatyātmapratyayaḥ tasya kutaḥ glāniḥ - iti mukhyaṃ phalaṃ sahajānandahānirūpāyā p. 115) glānerabhāvaḥ gauṇastu valīpalitādyabhāvaḥ yataḥ tadā kutaḥ sā glāniḥ kāraṇarahitā bhavet - iti vyākhyāya punarvṛttikṛtā vyākhyātam anenaiva kāraṇena valīpalitābhāvaḥ śarīradārḍhyaṃ ca yoginām iti || 10 || atha unmeṣasya glānikāraṇabhūtājñānavināśahetoḥ svarūpapratipādanāya āha ekacintāprasaktasya yataḥ syādaparodayaḥ | unmeṣaḥ sa tu vijñeyaḥ svayaṃ tamupalakṣayet || 11 || sa tu sa punarunmeṣaḥ svasvabhāvābhāsavikāso vijñeyo boddhavyo lakṣaṇīyaḥ | ko'sau (?) - ekacintāprasaktasya ekasyāṃ cintāyāṃ dṛśyamāna##- cintyābhāsānuparaktajñānātmanaḥ svasvabhāvaprakāśāt kāraṇabhūtāt p. 116) aparasyāḥ cintāyāḥ grāhyālambino jñānāntarasya udayaḥ utpattiḥ syāt | taṃ ca yogī svayaṃ ātmanaiva upalakṣayet - paramārthaparameśvaraḥ sarvato viviktaḥ paramakāraṇaṃ paramātmā ayamahamasmi - iti pratipadyeta | nahi tasya śabdādivat idantayā svarūpamupalakṣayituṃ śakyaṃ - svasaṃvedanasaṃviditasvabhāvatvāt | tasyaivaṃvidhasya nityoditasyāpi upadeśyaṃ prati tadānīmeva abhivyajyamānatvāt unmeṣaśabdena vyapadeśaḥ kṛtaḥ | yastvevaṃ manyate - yasyāṃ cintāyāṃ satyām aparacintodayaḥ sā cintaiva cintāntarakāraṇaṃ nāntarālavarti vastvantaraṃ vidyate yaccintādvayasvarūpavyatirekeṇa upalakṣaṇīyātmakaṃ dvitīyacintākāraṇaṃ syāt - iti taṃ pratikāraṇabhāvena kāryabhāvena ca abhimatasya pūrvāparībhūtasya cintādvayasya eṣa saṃbandho na siddhyati anusaṃdhātāraṃ tṛtīyaṃ vinā | pūrvaṃ kāraṇam p. 117) aparā ca kāryabhūtā cintā - iti yo'nusaṃdhatte yaścāsau anapahnavanīyo'nusaṃdhātā so'nusaṃdheyacintādvayavyāpakaviśuddhacinmātrasvarūpaḥ sarvakāraṇamātmaivonmeṣa ityuktaḥ | ata eva vṛttikṛtā vyākhyātam cintādvayānte vyāpakatayā anubhūyamānaḥ ityādinā || 11 || idānīṃ tattatsādhanaviśeṣābhiniviṣṭānāṃ yogināṃ prāyeṇa yāḥ prāpyaphalatayā abhīṣṭāḥ siddhayaḥ tā etadupāsāyogino vighnaparamparā eva ityunmeṣābhyāsaprabhāvaṃ pratipādayitumāha ato bindurato nādo rūpamasmādato rasaḥ | pravartante'cireṇaiva kṣobhakatvena dehinaḥ || 12 || ataḥ asmāt pratipāditasvarūpāt unmeṣāt jāgarādyavasthāgatasukhaduḥkhādyanubhavadaśāsu aviluptena avadhāenana pratikṣaṇavinaśvaravicitraparatantratuccharūpāt p. 118) vedyavastuno vaidharmyeṇa bhāvyamānāt sarvakāraṇabhūtāt acireṇa alpena kālena etāni siddhacihnāni kṣobhakatvena saṃtoṣa-smayābhimānādibhiḥ cittavyutthāpakatvena dehino nitarāmanunmūlitadehādyahaṃpratyayasya yoginaḥ pravartante prādurbhavanti | kāni tāni (?) - binduḥ bhrūmadhyādau pradeśe dhyānābhyāsaprakarṣapravardhamānottarottaraprasādastejoviśeṣo yo bindubhedābhyāsāt dharātattvadhyāyināmabhivyajyate | tathā - nādo vegavannadyoghanirghoṣaghanopakramaḥ kramasūkṣmībhāvābhivyajyamānamadhumattamadhukaradhvanitānukārī svoccarito dhvaniviśeṣo yaṃ vyomatattvābhyāsinaḥ śṛṇvanti | tathā - rūpaṃ santamasādyāvaraṇe'pi sati tattaddṛśyavastvākāradarśanaṃ yat tejastattvanyakṣanikṣiptamatayo [nyekṣeṇa kārtsnyenetyarthaḥ |] p. 119) nirīkṣante | tathā - raso rasavadvastuvirahe'pi amṛtāsvādo mukhe lolāgralambikādidhāraṇānirataiḥ [lolāgraṃ jihvāmūlam | ; lambikā tālurandhram | ] aptattvadhyāyibhirya upalabhyate pavanatattvadhyāyināṃ sparśaviśeṣo'pi yo'bhivyajyate so'pi asmāt pravartata - iti atra draṣṭavyam | idamatra tātparyam - unmeṣābhyāsayoginā tattaddhāraṇādyabhyāsaciralabhyāsvapi aciraprāpyāsu etāsu upalabdhiṣu saṃtiṣiṇā na bhāvyam - niruttarapadārohapratyūhabhūtatvādāsām | etāścetarayogināṃ kramabhāvinyo'pi unmeṣābhyāsayogināṃ tadabhisaṃdhivirahāt akrameṇāpi pravartante iti tathaiva nirdiṣṭāḥ | vyākhyātametat ato'smāt unmeṣāt ityādinā vṛttau || 12 || p. 120) evam unmeṣopadeśena ātmano dehādivedyavyatiriktasvarūpatāṃ prāk bahubhiḥ prakāraiḥ pratipāditāṃ saṃgraheṇa pratipādya idānīṃ tathaiva tasya sakalalokasvānubhavasiddhaṃ vyavahāraṃ pradarśanīkṛtya viśvarūpatāṃ saṃkṣepataḥ pratipādayan samastaprakaraṇārthatātparyamāha didṛkṣayeva sarvārthānyadā vyāpyāvatiṣṭhate | tadā kiṃ bahunoktena svayamevāvabhotsyate || 13 || yadā yasmin kāle sādhako didṛkṣayeva draṣṭumicchayā yathā sarvārthān akhilān prameyapadavījuṣo bhāvān vyāpya svasaṃvitprakāśena ācchādya tadantarlīnān kṛtvā avatiṣṭhate nānātvadarśanabhrāntinivṛtterekatra tattve viśrāmyati tadā tasyāṃ daśāyāṃ yatphalamanubhūyate tatra bahunā bhūyasā uktena phalābhidhānena kiṃ (?) p. 121) tatpratipādanecchayā granthasahasrāṇyapi uktāni nirarthakāni bhavanti tasya vacanagocarātītatvāt ata āha svayaṃ tadavabhotsyate iti tat tādṛśaṃ phalaṃ svayamātmanaiva vyatiriktasādhananirapekṣeṇa pratipatsyate abhiyuktaḥ svasaṃvedyatvāt tasya | idamatra tātparyam - yoginā sarvabhāvānāṃ svasvabhāvāvyatirekajijñāsunā svānubhūtā didṛkṣāvasthā nidarśanīkāryā tathā hi - draṣṭumabhīṣṭā bhāvāḥ svasvabhāvābhedena vyavatiṣṭhante bhāvabhedahetoridantāpratyayasya anunmeṣāt tadā yathā didṛkṣāvasthāyāṃ kṣetrajñasvabhāvādabhedaḥ taddidṛkṣitānāṃ bhāvānāṃ tathā paramātmasvabhāvāt akhilajagadbhāvānāmabheda eva - iti pūrvopadiṣṭavyatiriktātmasvarūpopalabdhiparāmarśābhyāsāt unmiṣitadidṛkṣākṣaṇopalakṣaṇakṣamavijñānacakṣuṣaṃ yoginaṃ pratyeva ayamupadeśaḥ māyāśaktijanitena hi vikalpatimireṇa tiraskṛtasamyagjñānadṛśa ekameva nirvibhāgacinmātrasvarūpamātmatattvaṃ p. 122) pramātṛbhedena prameyabhedena ca nānārūpaṃ paśyanto didṛkṣitadṛśyamānadṛṣṭādyavasthāvibhāgaṃ bhāvānāṃ parikalpya didṛkṣitānāmapi teṣāṃ jīvasvabhāvādabhedaṃ vastusantameva parāmraṣṭumaśaktāḥ kuto jagadbhāvānāṃ paramātmasvabhāvānām abhedaṃ pratipadyeran tadā yoginaiva dṛṣṭāntīkṛtasvadidṛkṣākṣaṇaparāmarśadiśā svasvabhāvābhedamakhilabhuvanabhāvābhāsānāṃ bhāvayatā bhedadhvāntanirbhedabhāskareṇa bhavitavyam | vyākhyātametat didṛkṣā draṣṭumicchā tadavasthāstha iva ityādinā vṛttau || 13 || enameva upadeśaṃ draḍhayitumāha p. 123) prabuddhaḥ sarvadā tiṣṭhejjñānenālocya gocaram | ekatrāropayetsarvaṃ tato'nyena na pīḍyate || 14 || sarvadā sarvāsu anubhavadaśāsu prabuddhastiṣṭhet pratipāditopadeśābhyāsaparatvāt animīlitasamyagjñānadṛṣṭiḥ jāgradeva āsīta | kathaṃ (?) - jñānena saṃvedanena gocaraṃ viṣayam ālocya paricchedya tathārūpatayā niścitya ekatra jñātari svātmani sarvaṃ paricchedyam āropayet arpayet tadabhinnatayā pratipadyeta ityarthaḥ | tataśca sarvabhāvānāmekapramātṛsvarūpābhedapratipattirūpāt āropaṇāt anyena vyatiriktatayā avabhāsamānena prameyeṇa vakṣyamāṇena kalādyātmakena bhāvajātena na pīḍyate vinaśvarabhāvāhaṃbhāvapratipattyādinā pāśena saṃsāracakre nibadhya na kadarthyate | idamatra tātparyam - yaṃ p. 124) yamarthaṃ rūpādikaṃ cakṣurādijñānena pramātā ālocayati niścinoti sa sa niścayāvasthāyāṃ pramātṛrūpāt abhinna eva bhavati niścitatvaṃ hi nāma vastunaḥ prakāśamānatvaṃ tacca prakāśamānatvādabhinnameva nānyadbhavitumarhati prakāśavyatiriktarūpatve tasya prakāśamānatānupapatteḥ | evaṃ niścayāvasthāyāṃ prakāśamātrasvarūpapramātrabhedaḥ sarvabhāvānāṃ svabhāvasiddhaḥ tata evaṃvidho grāhyagrahītṛgrahaṇasaṃbandhaḥ sthito'pi aparāmṛśyamāno nānātvamohajālena badhnāti sarvajantūn ataḥ sarvāvasthāsu avirataparāmarśo bhavet yenaikapramātṛparamārthatvaṃ jagadbhāvānāṃ pratipannaḥ san punaḥ saṃsārī na syāt | tadevaṃ prabuddhaḥ sarvadā tiṣṭhet ityuktam | prabuddho'saṃkucitaśaktiḥ ityādinā vyākhyātametat vṛttau || 14 || p. 125) idānīmevaṃ svayaṃ saṃvyavasthitaḥ svātmaiva parameśvaraḥ ekaḥ padārthaḥ san nijayaiva māyāśaktyā pratipaśu bhedena ātmānamavabhāsayan krīḍati - iti tattvato dvitīyapadārthābhāvameva samarthayamānaḥ paśusvarūpapratipādanadvāreṇa śaktiprasarakrīḍāmeva asya pratipādayitumāha śabdarāśisamutthasya śaktivargasya bhogyatām | kalāviluptavibhavo gataḥ san sa paśuḥ smṛtaḥ || 15 || sa iyatā prabandhena pratipādayitavyasvarūpa ātmaiva īśvaro vakṣyamāṇena hetunā parādhīnasarvavṛttitvena anavabāsitātmā paśuḥ tiryakprāyaḥ smṛtaḥ anāditvāt saṃsārakrīḍāvyavahārasya sadā smaryamāṇatvena sthitaḥ | kīdṛśaḥ san (##? p. 126) kalāviluptavibhavo bhogyatāṃ gataḥ san pārameśvaryāḥ śakteḥ vakṣyamāṇavāgrūpaprasarābhiprāyeṇa ādi-kṣāntavarṇasamudāyātmikāyā stadviparītaṃ [viparītam ityato'nantaramasya ślokasyāvaśiṣṭavyākhyābhāgo yāvatsamasamūlādarśapustakeṣu vinaṣṭasattayā truṭito'sti | ataḥ idaṃ vyākhyānaṃ padyārthabhijñānāya spandapradīpikāgranthāt prakṣipyopanyasyate - śabdānāṃ rāśiḥ śabdarāśiḥ varṇasamūhaḥ mātṛkā akārādi kṣakārāntā śabdajananī varṇātmakatvāt śabdānām tatsamutthasya kādivargātmakasya brāhmayādiśakticakrasya kalābhiḥ kakārādyakṣaraiḥ viluptavibhavaḥ dṛtamahā vyāptiḥ svasvabhāvātpracyāvitaḥ ata evāsya bhogyatāṃ gataḥ san puruṣaḥ paśuḥ ucyate ajñatvāt | uktaṃ ca īśvarapratyabhijñāyām svāṅgarūpeṣu bhāveṣu pramātā kathyate patiḥ | māyāto bhediṣu kleśakarmādikaluṣaḥ paśuḥ || iti | anyatrāpi bhedagranthivibhaṅge hi karmātmaikyaṃ prapadyate | so'vijñātaḥ paśuḥ prokto vijñātaḥ patireva saḥ | iti || 15 ||] parāmṛtarasāpāyastasya yaḥ pratyayodbhavaḥ | tenāsvatantratāmeti sa ca tanmātragocaraḥ || 16 || p. 127) * * * * * * * * * * * * * * * * (?) (parāmṛteti asya padyasyāpi asvatantrya ityanta ādyavyākhyābhāgaḥ samastamūlādarśapustakeṣu pūrvapadyavyākhyābhāgavadvinaṣṭasattayā truṭito'sti | ato'sya padyasyāpyarthajñāpakaṃ vyākhyānaṃ spandapradīpikāgranthādeva prakṣipya upanyasyate - tasya ca paśoryaḥ pratyayodbhavaḥ śrotrādidvāreṇa viṣayadarśane smaraṇādijñānotpattiḥ sa eva parāmṛtarasāt svarūpodayāt apāyaḥ pracyutiḥ yataḥ sa pumān tenāsvatantratāṃ pāratantryam asarvagatādim eti prāpnoti sa ca pratyayodbhavaḥ tanmātragocaraḥ śabdādiviṣayaviṣayaḥ tadabhilāṣātmaka ityarthaḥ || 16 || asvatantro vyatiriktasādhanasāmagryapekṣasakalasamīhitārthaḥ pumān tadbhāvamāpadyate jāgarasvapnasuṣuptāvasthopameyasakala-vijñānākala##- yatastasya pratyayodbhava eva parāmṛtarasāpāyaḥ param anuttaram amṛtamavināśi advayacinmayaṃ śivākhyaṃ svarūpaṃ tasya rasaḥ tathāpratyavamarśātmaka āsvādaḥ tasmāt apāyaḥ pṛthagbhāvo'nyathāvṛttiḥ idamityādivikalparūpaḥ | p. 128) idamatra vākye garbhīkṛtam - ekasyaiva parasya tattvasya svecchāparikalpitānugrāhyānugrāhakabhāvaviviktātmano'nugrāhyopāyārthaṃ tathaiva svecchayā parikalpitaśivaśaktisadāśiveśvarāvidyātmakavibhāgābhāsasya prakriyāśāstreṣu yat pañcrūpatvaṃ vyavasthitaṃ tat parāmṛtaśabdena rasaśabdena ca saṃgraheṇa uktam | tathā ca - ahamityeva atyantabhedasaṃsparśaśūnyaparamaśivākhyasvabhāvavācakatvena parāmṛtaśabdaḥ tatparāmarśarūpaśaktitattvavācakatvena ca rasaśabdaḥ atyantapraśānntaniṣparāmarśaśūnyaprāyaśivatattvavādimatanirāsārthaṃ yaḥ prayuktaḥ sa pūrvaṃ vyākhyāta eva tadevaṃ tattvadvayaṃ śivaśaktyākhyaṃ yadabhinnamapi svarūpapratipādanānyathānupapattyā vibhajya tattvavidbhiḥ p. 129) prakāśayte | tathā ca tattvagarbhastotre gurubhiḥ satatamaviluptopalabdhṛtvalakṣaṇasvadharmarūpāyāḥ śakteḥ prādhānyapratipādanābhiprāyeṇa śivatattvamevamastūyata | yasyā nirupadhijyotīrūpāyāḥ śivasaṃjñayā | vyapadeśaḥ parāṃ tāṃ tvāmambāṃ nityamupāsmahe || iti | śaktitattvaṃ ca viditaparamārthaiḥ svarūpapratyavamarśasāmānyaspandādisaṃjñābhiḥ vyavahriyamāṇaṃ tatparyāyabhūtonmeṣādipadābhidheyatayā pratipāditam | yaduktam kiṃciducchūnatāpatterunmeṣādipadābhidhāḥ | pravartante tvayi śive śaktitā te yadāmbike || iti | na ca yadāśabdaśrutibhramāt kadācideṣā śaktyavasthā bhavati kadācinna bhavati iti mantavyam yataḥ svabhāvasaṃvedanātmako nityaḥ sāmānyaspandarūpa eva dharmaḥ kiṃciducchūnatā ityuktam | p. 130) tataḥ paraṃ sadāśiveśvaravidyākhyaṃ tattvatrayamapi parāmṛtaśabdavācyameva yataḥ parameśvarasya paramārthataḥ ekatve'pi atyadbhutasvaiśvaryavīryeṇa viśuddhacinmātrarūpatayā viśvātmakatvena ca antarbahīrūpaṃ dvaividhyaṃ yadavasthitam tatra viśvātmakasya bāhyasya rūpasya jñeyakāryabhāvena labdhasvarūpatvāt ekāpi tacchaktiḥ jñānakriyārūpatayā dvitvena upacaryate | tacca jñānakriyātmakatvaṃ yatra bahiragṛhītonmeṣamantaḥ sāmyenaivāvatiṣṭhate traiguṇyamiva avyaktāvasthāyāṃ sā parameśvarabhogātmakajñānakriyārūpatve'pi antarmukhatvāt nimeṣātmikā sadāśivadaśā | yatra punaḥ śakteḥ kriyāprādhānyena bahirgṛhītonmeṣāyāḥ parāhaṃbhāvaviśrāntiḥ sā īśvaradaśā | yasyāṃ punarjñānaśaktyudrekeṇa asyā bahirmukhatvaṃ bāhyābhyantararūpasāmānādhikaraṇyaparyavasāyitvāt svarūpaviśrāntiniṣṭhatvameva p. 131) sā vidyādaśā iti | tisṛṣvapi etāsu daśāsu bhedapratipattimūlatvāt labdhātmikāpi māyāśaktiḥ parasyāḥ saṃvidaḥ sarvāpūrakaparipūrṇāhaṃkāralakṣaṇe svabhāve eva viśrāntatvāt pratyastamitā satī paramānandanirbharaśivarūpaṃ tirodhātuṃ nālam iti padatrayametatparāmṛtameva | yaduktaṃ tattvagarbha eva jñānakriyāsvarūpeṇa pravṛttāyāstu te śive | sadāśivatvaṃ jagadurbhogāhvaṃ tattvavedinaḥ || guṇībhūtajñaśaktistvaṃ vyaktībhūtakriyātmikā | yadā tadaiśvaraṃ tattvaṃ vyaktatāmeti vṛttimat || pravṛttāvunmukhībhūtā bhavestvaṃ parame yadā | jñānaśaktistadodārā vidyā tvaṃ parigīyase || iti | tathā īśvarapratyabhijñāyām evamantarbahirvṛttiḥ kriyā kālakramānugā | mātureva tadanyonyāviyukte jñānakarmaṇī || p. 132) kiṃ tvāntaradaśodrekātsādākhyaṃ tattvamāditaḥ | bahirbhāvaparatve tu parataḥ pārameśvaram || īśvaro bahirunmeṣo nimeṣo'ntaḥ sadāśivaḥ | sāmānādhikaraṇyaṃ ca sadvidyāhamidaṃdhiyoḥ || idaṃbhāvopapannānāṃ vedyabhūmimupeyuṣām | bhāvānāṃ bodhasāratvādyathāvastvavalokanāt || iti | tataḥ paraṃ tu parasparaparihārāvasthitāhaṃpratītilakṣaṇabhinnaviṣayāpeṣiṇi nānābhedaniyatātmābhimānatvāt tāttvikasvaiśvaryānabhijñe kṣetrajñattve māyāśaktireva kevalā prabhorviśvarūpaiśvaryaprathāspadabhūtā vijṛmbhate | yathoktaṃ tattvagarbhe eva yadā tvevaṃvidhādatra nijā bhogājñatā paśoḥ | tadā māyāsvarūpeti gīyase vaibhavāśrayaḥ || iti | pratyabhijñāyāmapi p. 133) bhede tvekarase bhāte'haṃtayānātmanīkṣite | śūnye buddhau śarīre vā māyāśaktirvijṛmbhate || iti | sā iha pratyayodbhavaśabdena pratipāditā yato'hamityeva śivātmakasya svabhāvasya parāmarśātmakaṃ samyak jñānaṃ tasyaiva ca svabhāvasya viśvarūpatayā avabhāsamānasya idantollekhane bhedodbhāvanasāmarthyaṃ māyākhyā śaktirākhyātā na tu vastvantaraṃ kiṃcit | idamiti ca parāmṛśyamāno'rthaḥ prakāśamānatvamatikramya anyathābhavituṃ yato na śaknoti tato bhedarūpāṇi asau māyā prakāśātmakapārameśvaradharmatvānatikramāt bhagavataḥ śaktireva iyamatyadbhutā yat svarūpaṃ sa eva evaṃ pratyapādayat | daivī hyeṣā guṇamayī mama māyā duratyayā | māmeva ye prapadyante māyāmetāṃ taranti te || iti | tathāhi atrāyamarthaḥ - eṣā mama daivīmāyā devasya itthaṃkrīḍanaikarasasya īśvarasya p. 134) sataḥ śaktitvena saṃbandhinī kiṃsvarūpā (?) - gunabhayī guṇāḥ sukhādyātmānaḥ sattvādyabhidhānāḥ tatprakṛtikā sā hi bhedāvabhāsasvabhāvā bhinnaścārthaḥ śabdādiviṣayātmakaḥ viṣayaśca sukhādisaṃvedanaparyavasitātmā ##- duḥkhena atyetuṃ śakyā tadatikramaṇe kṛtotsāhaiḥ prabuddhairapi sapadi sakalasaṃsāryavasthocchedānupapatteḥ bhedavyavahārasya durlaṅghyatvāt | kiṃ tu māmeva ye prapadyante chinnadvaitadaśāpratiṣṭhitasaṃvidaḥ suprabuddhāḥ santo māmevaikaṃ tattvamabhedenātmatayā pratyabhijānate te madbhāvamāpannā enāmatitaranti | tasyāṃ hi daśāyāṃ divasadyutāviva dyotamānāyām iyaṃ yāminīva nirmūlanaṣṭasvarūpā tairevātikrāntā p. 135) bhavati | yaduktaṃ stotre samādhivajreṇāpyanyairabhedyo bhedabhūdharaḥ | parāmṛṣṭaśca naṣṭaśca tvadbhaktibalaśālibhiḥ || evaṃpratyayodbhavamātraṃ māyā tanmūlaṃ ca kṣetrajñatattvaṃ paśuparyāyeṇa asvatantraśabdenātra pratipāditam | pratyayodbhavarūpayā hi anayā māyayā svabhāvāt pracyāvitasya asya taddharmaviparītena kālādirūpeṇa suprasavena pāśapañcakena grathitasya pāratantryaṃ paśutvamudbhāvyate | tathā ca - ayam anayā vyāmohitaḥ anavacchinnatvādirūpaṃ svadharmam aparāmṛśan tadviparītena avacchedakena kalanātmanā bhūtabhaviṣyadādivikalpavibhaktena kālākhyena tathā sarvātmakatvadharmavismṛteḥ sarvatra niyatakāryakāraṇabhāvākhyātmakena niyatināmnā tathā sarvakartṛtvasarvajñatvalakṣaṇadharmadvayaudāsīnyāt kiṃcitkartṛtva-kiṃcijjñatvarūpābhyāṃ p. 136) kalāvidyābhidhānābhyāṃ tathā prepsitārthavirahāt nityanirabhilāṣatvalakṣaṇasvadahrmāparāmarśāt viṣayābhilāṣitārūpeṇa rāgākhyena ca pāśena badhyamānaḥ parādhīnavṛttiḥ paśuḥ saṃbadhyate | eṣa ca māyāśakteḥ pañcabhedaḥ prasavaḥ samastasya paśuprabandhasya aviśeṣeṇa svarūpamāvṛtya vyavasthitaḥ | yastu pratiprāṇi vicitrabuddhyādirūpatayā pariṇaman tamāvṛṇoti tasya pradhānākhyasya prasavasya prapañcaṃ pratyayodbhavaviṣayapratipādanadvāreṇāha sa ca tanmātragocaraḥ iti sa ca paśutvakāraṇaṃ pratyayodbhavaḥ tanmātragocaraḥ tanmātrāṇi śabdādisāmānyāni gocaro viṣayo yasya sa tathā pratyayo hi ayaṃ pratyeyaṃ bhinnaṃ viṣayamapekṣya prādurbhavati viṣayaviṣayibhāvaśca grahītṛgrahaṇagrāhyarūpe tritaye sati upapadyate | tadapi tritayaṃ sādhāraṇaṃ pravṛttikāraṇaṃ vinā na p. 137) syāt iti | taccatuṣṭayamanena vākyenākṣiptam | tatra grahītā pratyayavān paśuḥ grāhyāḥ prādhānyena śabdasparśarasarūpagandhāḥ ākāśādisthūlabhūtāśrayā viśeṣātmakā guṇāḥ tadātmanā samastaviṣayopalabdheḥ | teṣāṃ cātropādāne upapanne sāmānye sarvaviśeṣāṇāmantarbhāvaḥ - iti sāmānyavācinā tanmātraśabddena upāttāḥ | taiḥ śabdādibhirāśrayabhūtāni sthūlāni ākāśādibhūtāni ākṣiptāni nirāśrayāṇāṃ teṣāmanupapatteḥ | tadetat daśavidham kāryam | sa ca pratyayavān paravaśaḥ paśuḥ viṣayitve sati iṣṭāniṣṭaviṣaye hānādānakriyāyāṃ karaṇamapekṣate | tatra yena viṣayaṃ niścinoti tatprakāśapradhānaṃ buddhyākhyaṃ karaṇaṃ | yena ca anātmabhūtaṃ dehādikamartham ātmatayā abhimanyate tadviparyayātmakaṃ niyamapradhānamahaṃkārākhyaṃ yena ca pravṛttipradhāne na viṣayaṃ vikalpayati tatsaṃśayātmakaṃ mano'bhidhānam - p. 138) iti trividhamantaḥkaraṇaṃ yathottaraṃ kāryatvenoktam | yena tu śabdādīn gṛhṇāti tacchrotrādibuddhīndriyapañcakam | yena vacanādikriyāṃ karoti tadvāgādikarmendriyapañcakam - iti daśavidhaṃ bahiṣkaraṇam | tacca ahaṃkārakārtayaiva uktam | tadetadābhyantaraṃ bāhyaṃ ca karaṇam | evaṃ trayoviṃśatividhaḥ kāryakaraṇavargo viṣayitvānyathānupapattyā atrākṣiptaḥ | tathā pravartakaṃ hetumantareṇa viṣayapravṛtterabhāvādapi viṣayatvaṃ upapadyate - iti sa heturatra sukhādyātmā pradhānābhidhāna ākṣiptaḥ | tathāhi - sukhaṃ pratiprāṇi svavāsanānuguṇeṣṭaviṣayaprāptestṛptiranitya ānandaḥ tena prayuktaḥ san iṣṭaviṣayādānāya pravartate tadviparyayo duḥkham anirvṛtiḥ tato'niṣṭaviṣayahānāyaḥ ubhayanyagbhāvastu mohaḥ tasmin sati vyavatiṣṭhate - iti sukhaduḥkhamohātmakaṃ prakāśapravṛtitiniyamārthaṃ sattvādyabhidhānaguṇatrayamayaṃ vikārāvasthāyāmapi anyonyāvinābhūtatvāt p. 139) ekameva pradhānākhyaṃ sarvaprāṇabhṛtāṃ vividhavāsanānuguṇanānārūpakāryakaraṇātmakasvapariṇāmaprapañcānugata##- anenaivābhiprāyeṇa vṛttikṛtā sa ca tanmātragocaraḥ ityasya padasya rūpādyabhilāṣātmakaḥ iti paryāyaḥ prayuktaḥ | rūpādiṣu yo'bhilāṣo rāgaḥ tannimittakatvāt tadātmakaḥ pratyayodbhavaḥ tataśca abhilāṣaprapañca eva sukhādyātmakaṃ pradhānaṃ kāraṇaṃ ityeṣā prādhānikī tattvacaturviṃśatiḥ sa ca tanmātragocaraḥ ityanenākṣiptā | prāk ca dvādaśa tattvāni nirṇītāni tadyathā - śivādividyāntāni pañca māyā kālādipañcakaṃ paśutattvaṃ ca - iti ṣaṭtriṃśattattvarūpatayā pārameśvarī ekaiva śaktirvijṛmbhate | vyākhyātaprāyametat vṛttau p. 140) parāmṛtarasāt svarūpāt apāyaḥ pracyutiḥ ityādinā || 16 || evaṃ pratyayodbhavasya paśutvakāraṇabhāve pratipādite śaktivargasya bhogyatāṃ gataḥ san paśuḥ smṛtaḥ - iti pūrvoktavirodhaparihārārthamāha svarūpāvaraṇe cāsya śaktayaḥ satatotthitāḥ | yataḥ śabdānuvedhena na vinā pratyayodbhavaḥ || 17 || asya evaṃpratyayāpāditapaśutvasya ātmanaḥ svarūpāvaraṇe svarūpasya śivātmakasya svabhāvasya āvaraṇe tathāpratyavamarśābhāvamātreṇa hetunā vyavadhāne sthagane tannimittaṃ śakayaḥ prāguktāḥ satatotthitāḥ patipaśuvyavahārasya na kadācit uparamāt satataṃ nityam utthitāḥ uditāḥ yataḥ asvatantratāpādanātmanā amṛtarasāpāyahetutvena pratipādito yaḥ pratyayodbhavaḥ p. 141) sa śabdānuvedhena śabdasaṃbhedena vinā na saṃbhavati - iti śeṣaḥ | etadeva kutaḥ (?) iti cet taducyate - śabdaḥ khalu pratyavamarśātmā avabhāsātmano'rthasya anyataḥ khaḍgodakādarśāderantaḥkroḍīkṛtatattatpadārthasārthāt jaḍāt bhedataḥ svabhāvabhūta eva | tathā ca pratyabhijñā svabhāvamavabhāsasya vimarśaṃ viduranyathā | prakāśo'rthoparakto'pi sphaṭikādijaḍopamaḥ || iti | anyatrāpi uktam na so'sti pratyayo loke yaḥ śabdānugamaṃ vinā | anuviddhamiva jñānaṃ sarvaṃ śabdena bhāsate || iti | sa ca sarvāvacchedavirahitaviśuddhacitprakāśātmakamukhyārthaniṣṭhaḥ san pratyavamarśa ityucyate | jātiguṇakriyābhidhānādivividhaviśeṣāvacchinnabhinnarūpaviśvātmakārthāva##- rūpaṃ tatsaṃketatvena vyavasthitaḥ p. 142) śrotragrāhyo dhvaniviśeṣātmako'rtha eva prāyeṇa śabda iti vyavahriyate | tasmācchabdarūpatāmāpannāḥ pratyayodbhavaprāṇabhūtāḥ śaktaya evāsya svarūpāvaraṇe sadodyuktā - iti śaktivargasya bhogyatāṃ gataḥ san paśuḥ smṛtaḥ - iti pūrvoktenāvirodhaḥ pratipāditaḥ | svarūpasyasvasvabhāvasyācchādane ityādinā vṛttau vyākhyātametat || 17 || athāsya śabdaparyantasya prasarasya parasyāśca śakterabhedapratipādanapūrvaṃ tatsvarūpāpratyabhijñāmātranibandhanau bandhamokṣau pratipādayitumāha seyaṃ kriyātmikā śaktiḥ śivasya paśuvartinī | bandhayitrī svamārgasthā jñātā siddhyupapādikā || 18 || sā śivasya svasvabhāvasyaiva parameśvarasya kriyātmikā tatsvarūpapratyavamarśalakṣaṇavyāpāraśarīrā p. 143) śaktiḥ avyabhicārī dharmaḥ samarthatārūpaḥ iyaṃ pratipāditaprasararūpā śaktiḥ yaiva advayacinmātrasvabhāvapratyavamarśinī parā śaktiḥ parameśvarasya saiva iyam itthaṃ-prasṛtya avabhāsate tattvato nāsti asyāḥ tato bheda ityarthaḥ | yathoktaṃ vṛttau na sā jīvakalā kācitsaṃtānadvayavartinī | vyāptrī śivakalā yasyāmadhiṣṭhātrī na vidyate || iti | asya hi ślokasyāyamarthaḥ - jīvasya puṃsaḥ paśoḥ kalānāṃ dvividhaḥ saṃtāno - jñānarūpaḥ kriyārūpaśca tatra jñānarūpo'ntaḥkaraṇātmakaḥ trividhaḥ kriyārūpo bahiṣkaraṇātmakaḥ svabhāvasthaprāṇaśaktisahita ekādaśavidhaḥ - iti caturdaśavidho jīvakalāsaṃtānaḥ saṃgrahāt dvividha eva saṃtānadvayavartinī jīvasyātmanaḥ kalā sā na kācit saṃbhavati iti śeṣaḥ yasyāṃ vyāptrī deśakālādyanavacchinnavaibhavādhiṣṭhātrī vedyatvādinā sarvamadhiṣṭhāya ātmaparatantraṃ kṛtvā vartamānā p. 144) śivakalā śivasya paramātmanaḥ kalā parā śaktiḥ uktarūpā na vidyate sattāṃ vyabhicarati saiva itthamavabhāsate ityarthaḥ | vaiśvarūpye'pi avabhāsalakṣaṇasya sāmānyarūpasya śivadharmasya vyāpakasya atirobhāvāt saiva parā śaktiriyam aparā sthūlakriyārūpā - iti parāparayoḥ śaktyorabheda eva pāramārthikaḥ pratyabhijñāpitaḥ | tadetat jñānagarbhastotre'pyuktam bahiṣkaraṇabuddhyahaṃkṛtimanaḥsuṣumnāśrayāccaturdaśasu caṇḍike pathiṣu yena yena vrajet | kalā śivaniketanaṃ janani tatra sma te daśodayāti durlabhā jagati yā surairapyaho || asyāpi ślokasyāyaṃ tātparyārthaḥ - śrotrādipañcakaṃ vāgādipañcakaṃ daśavidhaṃ bahiṣkaraṇaṃ buddhyahaṃkāramanāṃsi trividhamantaḥkaraṇaṃ madhyamaprāṇaśca - iti kalāyāḥ cidātmikāyāḥ śakteḥ caturdaśa bhedāḥ | teṣāṃ ye tāvanta eva panthānaḥ p. 145) prasaramārgāsteṣu madhye yena yena kenacidekatamena pathā eṣā kalā śivaniketanaṃ vrajet śivaḥ paramātmā sa eva niketanamālayastad gacchet tatra daśā udayati - iti saṃbandhaḥ | śivaniketanaṃ vrajet - iti māyīyabhedapratyayavyatirekeṇa śivākhyasvapadāśrayaṇarūpaḥ pāramārthikaḥ kalāyā vyāpāraḥ siddhavat vyavahṛtaḥ | iyaṃ hi kalā śivātmakāt nijāspadāt na duḥkhaṃ na sukham ityādinā kṛtalakṣaṇāt udeti kṛtakṛtyā ca tatraivānte(ntaḥ)praviśya samarasībhavati saridiva sāgare madhye'pi buddhyādyanyonyabhinnaprasararūpatayā nānātvena avabhāsamānāpi jalarūpatvamiva sāmānyaṃ cidātmakatvaṃ na vyabhicarati - iti na kadācit śivasvabhāvāt apaiti kiṃtu māyāśaktivyāmohitaiḥ na tathā pratyabhijñāyate - iti | evameṣā kalā yena yena pathā śivaniketanaṃ vrajet p. 146) tatra sā tādṛśī svasaṃvedyatvāt vyapadeṣṭumaśakyā kasyacit prabuddhasyaiva daśā avasthā udayati abhivyajyate yā surairbrahmādibhirapi durlabhā te hi pratyayodbhavajanitabrahmatvādyavacchinnapāśavābhimānānatikramāt śivarūpāṃ patidaśāṃ kathamāpnuyuḥ - iti | prakṛtamidānīṃ vyākhyāyate - kiṃtu evaṃ-rūpāpi asau pārameśvarī kriyātmikā parā śaktiḥ paśuvartinī bandhayitrī paśau bhedapratyayodbhavāpāditapāratantrye puṃsi vartamānā bandhasya janmādiprabandhaparivartanātmakasya saṃsārasya kartrī | - paśuḥ kila sarvato vyavacchinnasya ātmana eva svatvena enām adhyavasyan iṣṭāniṣṭaviṣayopādānahānajanitasukhādyanubhavamātraparyavasitanijajñānakriyāparisp andatvāt aparāmṛṣṭatatparamārtho vyavachhinatti | sā caivaṃ vyavachhinnatvena gṛhyamāṇā tam ā prabodhaprayudayāt p. 147) paśutvena badhnāti - iti paśuvartinī bandhayitrī ityuktam | nanu evaṃ##- - jñātā viditā śivātmakasvasvabhāvapratyavamarśakriyārūpatayā pratyabhijñātā satī siddhyupapādikā siddheḥ ātmaiśvaryādhigamalakṣaṇāyāḥ parāyāḥ ānuṣaṅgikavividhavibhūtyāvirbhāvaūpāyāśca aparāyāḥ upapādikā vastusvabhāvabalāt saṃpādayitrī yata eṣā svamārgasthā svasmin ātmīye śivasvabhāvarūpe mārge adhvani sthitā tadvyatiriktaviṣayāntaranivṛttagatirityarthaḥ pratyayodbhavarūpamāyāvaibhavodgāvitabhidāpekṣayā tu paśuvartinī jīvakalā - ityucyate pratyuditaprabodhasya tu yathāvasthitatvena pratyabhijñāyamānā sarvāḥ siddhīrupapādayati | iti ślokārthaṃ vyākhyāya idānīṃ yathā eṣā svamārgasthā tathā vititya pratipādyate | eṣā p. 148) hi parameśvarasvarūpaprakāśapratyavamarśamātrarūpā paraiva śaktiḥ vāgrūpatayā prasṛtā - iti parameśvareṇa śāstreṣu bahuśaḥ pradarśayatā sarvadā svamārgasthatvamasyāḥ pratipāditam | tathā ca śrīmālinīvijaye yā sā śaktirjagaddhātuḥ kathitā samavāyinī | icchātvaṃ tasya sā devi sisṛkṣoḥ saṃprapadyate || saikāpi satyanekatvaṃ yathā gacchati tacchṛṇu | evametaditi jñeyaṃ nānyatheti suniścitam || jñāpayantī jagatyatra jñānaśaktirnigadyate | evaṃ bhavatvidaṃ sarvamiti kāryonmukhī yadā || jātā tadaiva tattadvatkurvatyatra kriyā matā | evaṃ yathā dvirūpaiva punarbhedairanekatām || arthopādhivaśādyāti cintāmaṇirivaiśvarī | tatra tāvatsamāpannā mātṛbhāvaṃ vibhidyate || dvidhā ca navadhā bhedaiḥ pañcāśaddhā ca mālinī | ityādinā prakāśito'yamarthaḥ | tathā śabdādvayavādibhirapi p. 149) vivṛttivācoyuktyā tatprasaraṃ pratipādayadbhiḥ svamārgasthatvameva asyāḥ pradarśitam | yadāhuḥ vāgrūpatā cedutkrāmedavabodhasya śāśvatī | na prakāśaḥ prakāśeta sā hi pratyavamarśinī || iti | saiṣā atyantābhedadaśā yasyāṃ sphuṭameva asyāḥ svamārgasthatvam | yadā punaḥ idamiti nānārūpaṃ vibhaktatvena kramikatvena ca antaḥ parisphuritamakhilaṃ jagat avimarśāt upasaṃhṛtya vibhāgakramaśūnyasvamahimni svabhāvavyomni nimiṣantī svarūpaprakāśamātrapariśeṣaiva bhavati tadā āntarasya parasya jñātuḥ paśyantyabhidhānavāgrūpā vivṛttiḥ - ityuktā | yadāhuḥ avibhāgā tu paśyantī sarvataḥ saṃhṛtakramā | svarūpajyotirevāntaḥ sūkṣmā vāganapāyinī || iti | atrāpi svamargasthaiva eṣā | yadā prāṇaprayatnavyatirekeṇa pratiprāṇi śarīrāntarasvoditānādinidhanadhvaniviśeṣātmakatayā p. 150) kālādikramaṃ varṇādivibhāgaṃ bhāvinamanugacchantī prasaraṃ gṛhṇāti tadā madhyamākhyavāgrūpā vivṛttiḥ - ityabhihitā tadāpi saṃvinmātraprakṛtikatvamanatikrāntā svamārgasthaiva eṣā | yaduktam kevalaṃ buddhyupādānā kramarūpānupātinī | prāṇavṛttimatikramya madhyamā vāk pravartate || iti | yadā tu prayoktṛpuruṣecchānuvidhāyiprayatnaprerite prāṇābhidhāne maruti śarīroddeśeṣu uraḥprabhṛtiṣu jātābhighāte saiva sāmānyadhvanirūpā svaravyañjanādibhedavibhaktākārādiniyatavarṇarūpatāṃ prayoktṛbhede'pi avyabhicarantī prasarati tadā varṇabhedādivyañjakaprāṇamātrāśrayā vaikharyabhidhānavāgrūpā vivṛttiḥ - ityuktam | p. 151) yaduktam sthāneṣvabhihate vāyau kṛtavarṇaparigrahā | vaikharī vāk prayoktṝṇāṃ prāṇavṛttinibandhanā || iti | tadāpi asau deśakālādhāraprayoktādivaicitryaiḥ avikāyaniyatavarṇasamudāyātmikatāṃ puruṣecchādisāpekṣābhivyaktikāmajahatī nityaiva saṃvidrūpatvamapi anugatameva madhyamāvadasyāmapi - iti svamārgasthatvamapi asyā na vyāhanyate | evamasau vaikharīrūpatāmāpannāpi mātṛkāvargavarṇapadavākyārthabhedena aparyantaṃ prasaraṃ gṛhṇāti | yathā ca varṇavaikharīrūpā iyam evamanantaprasarā tathā svaravaikharīrūpāpi svaragrāmamūrcchanātānajātarāgādibhedenāpi anantaprasarā | tadevam iyaṃ pārameśvarī parā śaktiḥ p. 152) svabhāvapratyavamarśakriyādinā sāṃketikaśabdaparyantena niravadhinā svamahimnā prasṛtāpi sarvasyaiva padārthajātasya sāmānyasaṃvitprakāśavyatirekeṇa anupapannasvātmalābhasya pratyavamarśinī satī sarvadā svamārgasthatvaṃ na vyabhicarati | tataśca - jagatkrīḍārtham īśvarodbhāvitamāyāśaktijanitaiḥ nānāvikalparūpairāvaraṇaiḥ saṃbadhyamānāpi anugrahaśaktisparśonmeṣitasatyatadrūpagrahaṇakuśalavimalavijñānadṛśaḥ pramātṝn pratitaiḥ sthagayitumatyantaṃ tirodhātumaśakyaiva - yaduktam seyamākīryamāṇāpi nityamāgantukairmalaiḥ | antyā kaleva somasya nātyantamabhibhūyate || iti | tat itthaṃ paramameva kāraṇaṃ yathāvibhaktaśabdarūpatayāpi prasṛtam - iti sthitam | satyaṃ parāgataṃ sūkṣmaṃ niravadyamanuttaram | atha brahma paraṃ śāntamādivarṇatvamāgatam || p. 153) ityādi | tathā ca śabdādvayamvāde sāmānyena śabdārthobhayarūpo'paryantāvāntarabhedo yo'yamīśvarasya śaktiprasaraḥ taṃ vivartavācoyuktyā vyavaharati sma | yadāha athāyamāntaro jñātā sūkṣme vāgātmani sthitaḥ | vyaktaye svasya rūpasya śabdatvena vivartate || anādinidhanaṃ brahma śabdatattvaṃ yadakṣaram | vivartate'rthabhāvena prakriyā jagato yataḥ || iti | atra brahmaparyāyaśabdatattvatayā pārameśvararameva rūpaṃ nirdiṣṭam | tat - iyaṃ parā śaktireva svamārgasthā jñātā tathā samyakpratipannasvabhāvā satī saṃpūrṇāṃ siddhim upapādayati - ityuktam | seyameva vaikharīrūpatāmāpannā puruṣaprāṇaparispandādhīnābhivyaktikatvāt sthūlā kriyāśaktiḥ - ityapi kvaciduktā tatpūrvā ca madhyamā vāk icchāśaktiḥ tatpūrvā ca paśyantī p. 154) jñānaśaktiḥ - iti | tadevaṃ śaktitve sati śaktimantamiyam apekṣate - ityabhinnamātṛkātmakaḥ śabdarāśirūpakriyāśaktipradhāna aiśvaro vigraho'syāḥ samāśrayaḥ yatra idaṃ vargādibhiḥ vākyaparyantaiḥ svaprasarabhedaiḥ vijṛmbhate | yo'pi vākyarūpaḥ prasaro'syāḥ sa nityānityabhedena dvividhaḥ - tatra mantrātmakaḥ śāstrātmakaśca nityaḥ lokikavyavahāraviṣayalaukikavākyātmakastu anityaḥ | evaṃ parameśvaraśaktitvena pratyabhijñāyamānā eṣā vāṅmayī vibhūtiḥ parasiddhipradā nānāpaśusaṃbandhitayā tu avacchidyamānā bandhaheturbhavati - iti | vyākhyātametad vṛttau sā ceyaṃ kriyātmikā kriyāsvabhāvā ityādinā || 18 || evaṃ patisvabhāvasyaiva ātmatattvasya svamāyāvabhāsitaṃ paśutvaṃ pratipādya idānīṃ paśoḥ sato vidyodayāt svamārgasthatvena abhijñāyamānā eṣā p. 155) parā śaktiḥ patitvābhivyaktimāvahantī saṃsāravicchedahetuḥ yathā bhavati tathā saṃsārakāraṇapratipādanapūrvaṃ hetukathanaṃ pratijānānaḥ ślokadvayamāha tanmātrodayarūpeṇa mano'haṃbuddhivṛttinā | puryaṣṭakena saṃruddhastadutthaṃ pratyayodbhavam || 19 || bhuṅkte paravaśo bhogaṃ tadbhāvātsaṃsaredataḥ | saṃsṛtipralayasyāsya kāraṇaṃ saṃpracakṣmahe || 20 || ato hetoḥ asya uktavakṣyamāṇarūpasya paśoḥ yaḥ saṃsṛtipralayaḥ saṃsārakṣayaḥ tasya kāraṇaṃ hetuṃ saṃpracakṣmahe yugalakāt asmāduttareṇa ślokena samyak prakarṣeṇa ca brūmahe | atra vyadhikaraṇena ṣaṣṭhyau vyākhyeye | kuto hetoḥ (##? sūkṣme śarīre tanmātrapañcakaṃ guṇatrayam - iti sthūlaśarīrakāraṇabhūtamaṣṭakam p. 156) yat saṃniviṣṭaṃ tanmukhaṃ puryaṣṭakam tatkāryatvāt sthūlamapi śarīraṃ tacchabdena iha puryaṣṭakam - ityucyate tena saṃruddhaḥ tāvanmātramātmatvenābhimanyamāno vismṛtasarvātmakatvādisvasāmarthyavaśāt baddhaḥ ata eva paravaśaḥ sarvaśaktisvabhāvavyatiriktakāraṇāntarādhīnasakalasamīhitārthasiddhatvāt asvatantraḥ san bhogaṃ māyāvabhāsitānādinijakarmopacitavāsanānuguṇasukhādisaṃvedanātmakatayā paryavasitaṃ svaviṣayamātraṃ bhuṅkte anubhavati | kīdṛśaṃ tadutthaṃ tasmāt puryaṣṭakāt utthitamudbhūtaṃ - dehabandhe hi sati bhoganirvṛttirupapadyate - | kaṃ taṃ bhogam (?) pratyayodbhavaṃ prāgvyākhyānasvarūpaniyatasvaviṣayajñānotpādarūpaṃ - svaviṣayamātrabhoktṛtvābhimānarūpasya pratyayasya utpāda eva bhogaḥ - ityarthaḥ | kīdṛśena puryaṣṭakena saṃruddhaḥ (?) - tanmātrodayarūpeṇa tanmātrāṇi p. 157) sthūlabhūtakāraṇabhāvena īśvarecchayaiva avabhāsitāḥ sūkṣmāḥ śabdādayaḥ teṣāmudayaḥ sthūlaśarīrabhāvapariṇatākāśādyātmanā abhivyaktiḥ | tathā ca - atra yadyannāḍyādi suṣiraṃ tadākāśaṃ śabdatanmātrodayaḥ yadyat sakriyaṃ prāṇādi sa vāyuḥ sparśatanmātrodayaḥ yadyat uṣṇaprabhāsvarādirūpaṃ agnyādi tattejo rūpatanmātrodayaḥ yadyat dravarūpaṃ rudhirādi tā āpaḥ rasatanmātrodayaḥ yadyat kaṭhinaṃ māṃsāsthisnāyvādi sā pṛthvī gandhatanmātrodayaḥ - iti tanmātrodayo rūpamākāro yasya tat tathā tena | evaṃ tanmātrodayarūpatvaṃ vyākhyāya guṇodayarūpatvaṃ darśayituṃ viśeṣaṇāntaramāha - mano'haṃbuddhivṛttinā iti | anubhūyamānasya asya ātmalābho'nubhavaśca antaḥkaraṇaniṣṭhaḥ - iti manasi rajoguṇodaye ahaṅkāre tamoguṇodaye buddhau ca sattvaguṇodayarūpāyāṃ vṛttirvartanam p. 158) avasthitiḥ yasya tādṛśena | sa ca evaṃvidhena puryaṣṭakena saṃruddhaḥ san paśuḥ tadbhāvāt tasya puryaṣṭakasya sthūlasūkṣmasya bhāvāt vidyamānatvāt aprabodhe sati anucchedāt saṃsaret anavarataṃ nānāśarīrabhogavāsanākarmacakrabhramamanubhavet ā prabodhaprayudayāt | idamatra tātparyam - dehasaṃruddhasya puṃsaḥ pratiniyatasukhādisaṃvedanātmani bhoge yo bhoktṛtvābhimānaḥ tat saṃsārakāraṇam ato'sya nirāvaṇasvasvarūpasthitimātraṃ saṃsāravināśahetuṃ saṃpracakṣmahe - iti | vyākhyātametat vṛttikṛtā tanmātrodaya ityādinā bhuṃkte'śnāti paravaśaḥ ityādinā ca || 19 || 20 || adhunā ātmana eva śivasya yathoktaiśvaryarūpaṃ patitvaṃ yena abhivyajyate tat samanantaraṃ pratijñātam upāyāntaram upadiśan prakaraṇamupasaṃharati yadā tvekatra saṃrūḍhastadā tasya layodbhvau | niyacchan bhoktṛtāmeti tataścakreśvaro bhavet || 21 || yadā tu yasmin punaḥ kāle sthūlasūkṣmatvāt anayoḥ puryaṣṭakasaṃjñānirdiṣṭayoḥ pratyayodbhavamātramūlayoḥ śarīrayoḥ madhyāt ekatra anyatarasmin athavā - prākpratipāditopapattyā saṃvedyamānasyaiva arthasya śarīratve vyavasthite bhūtātmakabhāvātmakabhedena sthūlasūkṣmayoḥ śarīrayormadhyādekatra athavā - dhyeyatayā ālambanīyayoḥ sthūlasūkṣmayorbhāvayormadhyāt ekatra saṃrūḍhaḥ samyak avilambatayā rūḍhaḥ p. 160) ekāgratāprakarṣāt abhedena pariṇatasaṃvit sādhakaḥ tadā tasmin kṣaṇe tasya abhedena pratipannasya yathoktasya śarīrasya layodbhavau tyāgagraharūpau vināśotpādau niyacchan bhoktṛśabdena vakṣyamāṇasya satyasya kartuḥ ātmana eva kāryatayā avadhārayan ##- nirvikalpatayā vyavasthāpayan bhoktṛtāmeti bhokturupalabdhṛmātrasvabhāvasya paramātmano bhāvo bhoktṛtā tāmāpnoti satīmapi tadānīmeva pratyabhijñayā svīkurute tataḥ satyātmasvarūpapratyabhijñālakṣaṇāt hetoḥ cakreśvaro bhavet cakrasya prākpratipāditasthityā carācarabhāvaparyantena prapañcena prasṛtasya śabdarāśisamutthasya svaśaktisamūhasya īśvaro'dhiṣṭhātā svaiśvaryavijṛmbhāmātratayā avagamyamānasya p. 161) yatheṣṭaviniyoktā saṃpadyeta | tadaiva svābhāvikasvātantryābhivyakteḥ paśupratyayapradhvaṃse sati śakticakrabhogyatāṃ vimucya tadbhoktṛbhāvarūpamaiśvaryaṃ pratipādyeta ataḥ tau layodbhavau tatra bhoktari ātmani niyacchet - iti vākyārthaḥ | idamatra tātparyam - yathā sarvaḥ kaścit dehī dehamātrapratiṣṭhitātmābhimāno bāhyasya ghaṭādeḥ padārthasya grāhyatayaiva pratipannasya tyāgagrahau tādṛśi svātmani niyacchan ahameva etayoḥ kartā - iti niścinvan tāvati svatantraṃ kartāraṃ śarīritāniviṣṭamātmānaṃ manyate tathaiva tasya śarīrasya vedyabhūmikāpādanena kriyamāṇau tyāgagrahau tadvilakṣaṇe sarvadā vedyatvasaṃsparśāsahiṣṇau ananyasādhāraṇakartṛtvasvabhāve satye svātmani vastusāmarthyāt niyamaṃ p. 162) bhajantāvapi aprabuddhatvāt na pratipadyate tataḥ śarīraśarīrivivekagrahaṇayogyaprajñaprabuddhameva prati ayamupadeśaḥ yataḥ tādṛśa eva anugrahaśaktiśakalitasaṃśayagranthiḥ parameśvarasya evaṃvidhaviśeṣopadeśapātram | yadāha ayaṃ sarvasya prabhava itaḥ sarvaṃ pravartate | iti matvā bhajante māṃ budhā bhāvasamanvitāḥ || maccittā madgataprāṇā bodhayantaḥ parasparam | kathayantaśca māṃ nityaṃ tuṣyanti ramayanti ca || teṣāṃ satatayuktānāṃ bhajatāṃ prītipūrvakam | dadāmi buddhiyogaṃ taṃ yena māṃ prāpayanti te || teṣāmevānukampārthamahamajñānajaṃ tamaḥ | nāśayāmyātmabhāvastho jñānadīpena bhāsvatā || iti | yasmāt upadeśāt anuśīlyamānāt asya ekatra iti pratipāditasya śarīrasya abhedena pratibhāsamānasya sataḥ samanantaraṃ p. 163) vedyīkriyamāṇasya tyāgagrahātmakau layodbhavau tadvidharmiṇi bhoktari sarveśvare svātmanyeva svātantryeṇa kāryatayā niyamyamānau niyantuḥ parasvabhāvapratyabhijñāmāvahantau sarvaiśvaryāya kalpete tataḥ tau tatra niyacchet ##- pralayodayau jagadapi tatsvarūpābhedāt tasya svaśakticakramayo vibhava - iti yathopakrāntārthanirvāhāt ekameva tattvaṃ svarūpaparāmarśamātrāvyabhicāradharmakaṃ paramārthasan ato vyatiriktaṃ kiṃcit na saṃbhavati - iti upapāditam | yaduktam paramārthe tu naikatvaṃ pṛthaktvādbhinnalakṣaṇam | pṛthaktvaikatvarūpeṇa tattvamekaṃ prakāśate || yatpṛthaktvamasaṃdigdhaṃ tadekatvānna bhidyate | yadekatvamasaṃdigdhaṃ tatpṛthaktvānna bhidyate || p. 164) dyauḥ kṣamā vāyurādityaḥ sāgarāḥ sarito diśaḥ | antaḥkaraṇatattvasya bhāgā bahiravasthitāḥ || iti | ayamevārthaḥ uktyantareṇa svastotre pratipādito'smābhiḥ citrālokavikalpakalpitanavākalpāṅkanānākṛtiṃ nṛtyantīṃ bahudhā bahiḥ svavapuṣo'pyantarna bhinnāṃ punaḥ | nityaṃ nūtanakautukaḥ priyatamāṃ svāṃ śaktimālokayan acchinnāpratimapramodamahimā śaṃbhurjayatyekakaḥ || iti | tat atra samanantaravyākhyāte śloke prakaraṇārambhaślokapratijñātaḥ svasaṃvedanasaṃvedya ātmaiśvaryādvayalakṣaṇo'rtho nirvāhitaḥ | vyākhyātametat vṛttikṛtā yadā punarekatra sthūle sūkṣme vā ityādinā granthena || 21 || iti śrīrājānakaśrīrāmaviracitāyāṃ spandavivṛtau śaktyātmakaviśvāvyatirekopalabdhiḥ prakīrṇaṃ ca caturtho niṣyandaḥ samāptaḥ || 4 || p. 165) idānīm ātmana eva ekasya tattvasya saṃśayamātram aprathane kāraṇaṃ tacca sadgurūpadeśavyatirekeṇa na śakyamunmūlayitum parameśvaro hi gurumūrtimāviśya anugrāhyān svapratyabhijñāpanena prabodhayati - iti nijagurusarasvaīstavanadvāreṇāha agādhasaṃśayāmbhodhisamuttaraṇatāriṇīm | vande vicitrārthapadāṃ citrāṃ tāṃ gurubhāratīm || 1 || tām aśakyasvarūpapratipādanāṃ hṛdi sphurantīṃ gurubhāratīṃ vande guroḥ vasuguptābhidhānasya sākṣāt siddhamukhasaṃkrāntasamastarahasyopaniṣadbhūtaspandatattvāmṛtaniḥṣyandasya bhāratīṃ vācaṃ staumi | kīdṛśīm (?) - agādha p. 166) ityādyārdhena viśeṣaṇam avidyamāno gādho viśrāntibhūmikā yatra tādṛśo yaḥ saṃśayaḥ tattvāpratipattirūpo vibhramaḥ sa eva durjaravikalpormijālasaṃkulatvādinā ambhodhiḥ samudraḥ tasya samuttaraṇe samyak vilaṅghane tāriṇīm nāvam | tathā vicitrārthapadāṃ vicitraḥ atyadbhutaḥ artho'bhidheyaṃ vastu yeṣāṃ tādṛśi padāni yasyāṃ sā | tathā tāṃ citrāṃ ghaṭanāviśeṣaśālitvāt vismayādhāyinīm | viśeṣaṇādvayena anena arthagataṃ śabdagataṃ ca atiśayaṃ tuṣṭāva yato'tra sakalalokāśayanirviṣayaḥ katipayalokottaraprabuddhahṛdayasaṃvādī vicitro'rthaḥ padānāṃ tādṛgarthapratipādanaśālinī ca citrā padavākyaracanā - iti om | vyākhyātametat vṛttau agādho hi apratiṣṭho'nantaḥ ityādinā granthena || 1 || p. 167) eṣa spandābhidhāno nidhiriha vivṛto vītasaṃdehasarpatrāsaḥ saṃpūrṇasiddhipradaniratiśayajñānamāṇikyagarbhaḥ | sarvārthibhyo vilabdhyā svayamapi sahajānandabhogopalabdhyā bhavyānāmasya lābhaṃ saphalayatu paraṃ śaṃkarasya prasādaḥ || 1 || sadvidyāsarasīvibhūṣaṇavarasphārotpaloccāśayaprotsarpatparipakvabodhamadhupenedaṃ mayāgāyi yat | rāmeṇānupamapramodamadhuraṃ baddhāvadhānasya tacchrotuḥ kasya na cetanasya tanute viśrāntimantaḥ parām || 2 || cetasyākulite kvacitkuviṣaye tūṣṇīṃ vidvatya sthitāṃ vyāvartya praṇayātprasādya ca śanaiḥ kāntāṃ nijāṃ cetanām | cumbanto vigaladvibhāganiviḍāśleṣollasannūtanānandaspandanimīlitākṣamaniśaṃ bhūyāsta bhavyāśayāḥ || 3 || atyuktaṃ yadihāstyanuktamapi yadyadvā duruktaṃ budhaistatsūkṣmāṃśanirūpaṇaikanibhṛtaprajñairavajñāyatām | puṣpāntarmakarandasārakaṇikāsvādotsukāḥ kānane kiṃ vindanti kaṭhorakaṇṭakaśikhāsparśa yathāṃ ṣaṭpadāḥ || 4 || śaśijyotirdīpaprabhṛtibhiraśakyaṃ śamayituṃ yadāsīnniḥspandīkṛtasakalalokaṃ kila tamaḥ | gate tatredānīṃ kṣayamamalasūryāgamahate kṛtārthāḥ saṃkocaṃ vijahatu vinidrā janadṛśaḥ || 5 || p. 168) jayati janamariṣṭāduddharantī bhavānī jayati nijavibhūtivyāptaviśvaḥ smarāriḥ | jayati ca gajavaktraḥ so'tra yasya prasādāduparamati samasto vighnavargopasargaḥ || 6 || saṃpūrṇā iyaṃ vṛttyanusāriṇī spandavivṛtiḥ | kṛtistatrabhayato mahāmāheśvarācāryaśiromaṇirājānakaśrīmadutpaladevapādapadmānujīvino rājānakaśrīrāmakaṇṭhasya iti śivam || ########### END OF FILE #######